Republikánska prehra zatriasla trhmi. Ovplyvní to hypotéky Slovákov?

Prehra republikánov zamávala trhmi. Pocítia to Slováci na nižších úrokoch alebo sa im hypotéky predražia?

Po minulotýždňových amerických voľbách zažili finančné trhy rýchly záblesk nádeje, ktorý vzápätí vystriedal strmý pád. Zisťovali sme, či geopolitické napätie a výkyvy na svetových burzách môžu priniesť zlacnenie hypoték na Slovensku, alebo si na nižšie splátky budeme musieť ešte počkať.

Americké „polčasové“ voľby pripravili finančným trhom poriadnu horskú dráhu. Zatiaľ čo bezprostredne po zverejnení výsledkov zavládla na burzách vlna optimizmu a úľavy z nového rozloženia politickej moci, keď Donald Trump stratil väčšinu v Kongrese, táto eufória netrvala dlho. Už o pár dní ju vystriedalo tvrdé vytriezvenie a svetové akciové trhy zasiahli výrazné prepady.

Turbulencie na Wall Street, praskajúca technologická bublina či výkyvy cien ropy a štátnych dlhopisov sa nám môžu zdať na hony vzdialené. V globálnej ekonomike je však všetko prepojené. Preto sme chceli vedieť odpoveď na otázku, ktorá mnohých zaujíma najviac: Môže tento povolebný otras a následný vývoj na trhoch stlačiť nadol úrokové sadzby na hypotékach na Slovensku?

Prvotné upokojenie nevydržalo

Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika priniesli výsledky amerických volieb finančným trhom určitú úľavu, rozhodne však nejde o záruku dlhodobej stability. Investori spočiatku pozitívne vnímali najmä to, že prezident Donald Trump stratil podporu Kongresu pri presadzovaní svojej hospodárskej politiky. Dôvodom je istá šanca, že demokratická väčšina v oboch komorách by mohla obmedziť ďalšie zvyšovanie verejných výdavkov, zadlžovanie či prijímanie niektorých kontroverzných opatrení.

Upokojenie na akciových trhoch však vydržalo len jeden deň. Kým v stredu napríklad Dow Jones vzrástol o 3 %, S&P 500 o 1,6 % a Nasdaq o 1,4 %, vo štvrtok sa obchodovanie skončilo so stratou 4,4 % pre S&P 500, 5,5 % pre Nasdaq a 3,4 % pre Dow Jones, čím sa predchádzajúce povolebné zisky vymazali. Výpredaj sa preniesol aj do Ázie, kde japonský Nikkei strácal približne 6 % a po prudkom poklese museli načas prerušiť obchodovanie v Južnej Kórei.

Aj napriek jednoznačnému výsledku volieb zostáva v hre viacero významných rizík. Trump má stále rozsiahle prezidentské právomoci, najmä v zahraničnej a obchodnej politike. Rozdelenie moci môže viesť k politickej patovej situácii pri schvaľovaní rozpočtu a riešení verejného dlhu. Kľúčový bude tiež ďalší vývoj vojny s Iránom, cien ropy a inflácie, ktorá zostáva vysoká.

Ropa zostáva lakmusovým papierikom

Ropa Brent síce 4. novembra prudko zlacnela o približne 8,7 % na 94,62 dolára za barel, ale už 5. novembra po správach o nových útokoch na tankery zdražela o 3,9 % na 98,29 dolára a v piatok 6. novembra dopoludnia sa pohybovala okolo 99 dolárov. Podľa Búlika je to výrazný dôkaz, že trh sa stále pohybuje medzi nádejou na mier a obavami o fyzické dodávky ropy. Doprava cez Hormuzský prieliv zostáva výrazne obmedzená a útoky na lode pokračujú.

Analytik Across Private Investments Dominik Hapl pripomína, že výsledok volieb odstránil jednu z významných neistôt, ale neznamená to, že trhy majú pred sebou pokojné obdobie. Investori pozitívne reagovali na pokles cien ropy a nádeje na zmiernenie geopolitického napätia. Nižšie ceny energií by mohli zmierniť infláciu a znížiť potrebu ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb.

Hypotéky zatiaľ nezľavnejú

Určitý pozitívny vplyv na hypotekárne úroky je do budúcnosti možný, ale do konca roka je pokles úrokov podľa Búlika vysoko nepravdepodobný. Pre banky je rozhodujúca cena peňazí na európskom kontinente. Trojročná eurová swapová sadzba klesla medzi 3. a 5. novembrom z 3,377 % na 3,270 % a v piatok 6. novembra dopoludnia sa pohybovala približne na 3,29 %. Pokles je zatiaľ malý a navyše nestabilný.

Zásadný faktor bude vývoj inflácie. Tá v eurozóne dosiahla v októbri až 4 %, teda dvojnásobok cieľa ECB, pričom samotné energie boli medziročne drahšie o 20,8 %. ECB koncom októbra sadzby ponechala nezmenené. Pre decembrové rozhodnutie by pretrvávajúca inflácia mohla vytvárať priestor na ďalšie zvýšenie sadzieb.

Ak by ceny energií zostali dlhodobo nižšie, inflačné očakávania ustúpili a eurové swapy ďalej klesali, Búlik si vie predstaviť, že sa zdražovanie hypoték na Slovensku zastaví a následne by v horizonte troch až šiestich mesiacov mohli sadzby klesnúť o 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu. Tento vývoj by však nebol automatickým dôsledkom amerických volieb, ale podmieneným scenárom.

Priemerná úroková sadzba nových hypoték na Slovensku dosahovala v septembri približne 3,9 percenta, pričom od začiatku roka mierne vzrástla. Ak by pokles európskych trhových výnosov pokračoval a zároveň sa stabilizovala inflácia, mohli by sme v horizonte troch až šiestich mesiacov vidieť zlacnenie hypoték približne o 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu. Priemerná sadzba by sa tak mohla priblížiť k úrovni 3,7 až 3,8 percenta. Ide však o podmienený scenár, nie o automatický dôsledok amerických volieb.