Radičová: Poslať Fica do dôchodku nestačí. Prečo polovica krajiny koketuje s tvrdou rukou?
Poslať Fica do politického dôchodku nestačí, tvrdí Radičová
Takmer polovica populácie na Slovensku pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a je ochotná vymeniť občianske slobody za sľuby finančnej istoty. Upozornila na to sociologička a expremiérka Iveta Radičová v rozhovore, v ktorom analyzovala dedičstvo socializmu, dopady oligarchizácie štátu aj vplyv digitálnych algoritmov na rozpad spoločnej reality.
Nový empirický výskum Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy a agentúry IPSOS odhalil výrazný posun v hodnotách slovenskej spoločnosti 37 rokov po Nežnej revolúcii. Kým deklaratívne demokraciu podporujú tri štvrtiny ľudí, v každodennej praxi jej pravidlá pevne obhajuje už len približne tretina obyvateľov.
Podľa Radičovej existuje veľká skupina ľudí, ktorých nemožno nazvať priamo autoritármi požadujúcimi pevnú ruku, no sú nakročení na pol ceste k tomu, aby ju akceptovali. Demokracia v tejto podobe im nevyhovuje a koketujú s myšlienkou autokratického pritvrdenia.
Výskum meral hodnoty demokracie na štyroch nosných dimenziách. Prvou je odmietanie demokratických pravidiel, kam patrí popieranie legitimity volieb, odmietanie ich nepriaznivých výsledkov, pokusy o podkopanie ústavných obmedzení či porušovanie ústavy. Ako príklad uviedla rozhodnutie premiéra Roberta Fica vrátiť poverenie viesť rezort v rozpore s ústavou, obsoletnosť inštitútu parlamentného odvolávania ministrov, viac ako pätnásť novelizácií Trestného zákona či zrušenie RTVS zmenou zákona.
Druhou dimenziou je popieranie legitimity oponentov. Politickí súperi sa označujú za zločincov, zradcov, nepriateľov štátu či existenčné hrozby. Iba pätina občanov uznáva, že politickí konkurenti nepredstavujú pre krajinu existenčnú hrozbu, čo podľa Radičovej legitimizuje represívne kroky voči nim.
Tretou dimenziou je tolerancia alebo povzbudzovanie násilia, kam patrí chválenie násilných podporovateľov, obhajoba násilia, odmietanie odsúdiť politické násilnosti či využívanie bezpečnostných zložiek na zastrašovanie kritikov. Štvrtou je ochota obmedziť občianske slobody – obmedzovanie slobody tlače a verejnoprávnych médií, sledovanie kritikov, obmedzovanie práva na protesty či oslabovanie nezávislosti súdnictva.
Na základe výskumu možno populáciu rozdeliť do troch skupín. Čistí demokrati tvoria 34 percent, stredová skupina je otvorená niektorým nástrojom autokratizácie a čistí autokrati predstavujú reálne pätinu populácie.
Radičová upozornila, že demokracia nemôže byť len volebná, keďže aj Adolf Hitler bol zvolený v slobodných voľbách. Najnižšiu podporu má práve legitimita politických protivníkov, čím sa podľa nej zamieta samotný pilier demokracie v podobe funkčnej plurality.
Ako príčiny stavu uviedla sociálno-ekonomickú situáciu po tridsiatich siedmich rokoch, keď viac ako 40 percent populácie pociťuje hlboké sklamanie a nová generácia má podľa nich nižšie šance než generácia pred nimi. Pripomenula aj dedičstvo normalizačnej morálky, keď si 68 percent občanov zvolilo stratégiu zdvojenej morálky, a rozpad komunitných väzieb po roku 1989.
Za ďalší blok príčin označila rezignáciu na právny štát a nepotrestané kauzy z deväťdesiatych rokov, ako aj oligarchizáciu štátu. Spomenula aj prípad Mariána Petku, ktorý mal podľa súdu zobrať 600-tisícový úplatok, no po novelizácii Trestného zákona zaplatil 100-tisíc eur a je právne bezúhonný.
Zásadne sa podľa nej zmenila aj mediálna scéna. Viac ako 80 percent občanov kombinuje rôzne zdroje a výskum ukázal takmer päťdesiat možných kombinácií digitálnych médií. Ľudia žijú vo vlastných bublinách, čím sa stráca spoločná realita. Väčší príklon k autokratizácii pritom prinášajú zdroje pracujúce s algoritmami a umelou inteligenciou.
Radičová zdôraznila, že plazivá autokratizácia na Slovensku je zastaviteľná, no nestačí len poslať Roberta Fica do politického dôchodku. Navrhla tri kroky: ukazovať význam demokratických inštitúcií a chrániť verejnoprávne médiá a nezávislé súdnictvo, riešiť ekonomický prepad a regionálne rozdiely kontinuálnou politikou a vytvoriť bezpečnejšie informačné prostredie bez využívania dezinformačnej scény ako výťahu k moci.
