Putinovi hrozí pád. Vyšetrovateľ vojnových zločinov prezradil, čo ho môže zlomiť

Putinovi hrozí pád. Vyšetrovateľ vojnových zločinov prezradil, čo ho môže zlomiť

Putin môže skončiť v rukách vlastných ľudí, tvrdí bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov

Bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov Vladimír Dzuro považuje zatknutie ruského prezidenta Vladimira Putina Medzinárodným trestným súdom v Haagu za utópiu. Väčšiu šancu vidí v tom, že Putin skončí v rukách vlastných ľudí.

Dzuro patrí medzi najskúsenejších českých vyšetrovateľov vojnových zločinov. V 90. rokoch pracoval pre Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, kde vyšetroval aj masaker na Ovčare. Neskôr viedol newyorskú kanceláriu Úradu pre vnútorný dohľad OSN až do roku 2023. Vydal knihu Vyšetřovatel – Zločiny privilegovaných.

V rozhovore hovorí o tom, prečo OSN nedokáže zabrániť vojnám, aký je rozdiel medzi ruskými a ukrajinskými vojnovými zločinmi či prečo umelá inteligencia komplikuje ich vyšetrovanie.

Kritika OSN je nešťastná, vystúpenie by krajiny pripravilo o vplyv

Dzuro považuje kritiku OSN zo strany argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho či Donalda Trumpa za veľmi nešťastnú. Pripomína, že ani Izrael, ktorý by na to mohol mať dôvod, neplánuje z OSN vystúpiť.

„Ak totiž zostanete mimo tejto organizácie, stratíte akúkoľvek možnosť ovplyvňovať to, čo sa v nej deje,“ hovorí.

Poukazuje aj na to, že päť stálych členov Rady bezpečnosti OSN má dodnes oveľa väčšiu moc než ostatné štáty. OSN vznikla po druhej svetovej vojne a rozhodujúce slovo v Rade bezpečnosti majú víťazné mocnosti – Rusko, Spojené štáty, Francúzsko, Veľká Británia a Čína.

„Týchto päť krajín má väčšie právomoci než ostatných viac ako 180 členských štátov,“ konštatuje Dzuro. Reforma OSN je podľa neho na politickej úrovni veľmi ťažká, pretože stáli členovia si nechcú nechať oslabiť svoju moc.

OSN nie sú iba mierové misie, jej agentúry pomáhajú po konfliktoch

Dzuro odmieta tvrdenia, že OSN nemá pre bežných ľudí význam. Pripomína, že organizácia združuje agentúry ako UNICEF, UNESCO či UNDP, ktoré pomáhajú obnovovať život v krajinách po konfliktoch a vytvárajú podmienky na to, aby tam ľudia mohli dlhodobo žiť.

„Väčšina ľudí nechce odísť zo svojho domova, pokiaľ má bezpečie, prácu, možnosť uživiť sa a posielať deti do školy,“ hovorí.

Ak by podľa neho OSN prestala fungovať, konflikty v Afrike by sa opäť rozhoria a ľudia bez možnosti bezpečne žiť by sa vydali smerom k Európe. „Zabrániť takej obrovskej migračnej vlne by bolo veľmi ťažké,“ dodáva.

Zdôrazňuje, že OSN robí to, čo jej politické elity zadajú. Generálny tajomník sa nemôže ráno zobudiť a rozhodnúť, že niekam pošle mierové jednotky alebo vytvorí tribunál. OSN nemá vlastné peniaze ani vlastných vojakov.

„Keď niekto hovorí, že OSN zlyháva, ja ju bránim. Viem totiž, ako funguje,“ hovorí Dzuro.

Rozdiel medzi ruskými a ukrajinskými zločinmi je v organizovanosti

Dzuro považuje za naivné myslieť si, že Ukrajinci vojnové zločiny nepáchajú. Ak by niekedy vznikol tribunál na vyšetrovanie zločinov počas ruskej agresie, musel by vyšetrovať nielen ruské, ale aj potenciálne ukrajinské vojnové zločiny.

„Nemôžete vytvoriť organizáciu, ktorá bude stíhať iba jednu stranu konfliktu,“ zdôrazňuje.

Zároveň však vidí zásadný rozdiel medzi konaním oboch strán. Na ukrajinskej strane môže ísť o individuálne činy vojakov pod vplyvom emócií, zatiaľ čo na ruskej strane vidíme organizované útoky či masové deportácie detí.

„Nikdy som nepočul o prípade, keď by ukrajinská strana organizovala niečo podobné,“ hovorí s tým, že na ruskej strane sa útoky na kultúrne, náboženské alebo vzdelávacie inštitúcie dejú takmer každý deň.

Putin by mohol mať problém, keď prestane vyhovovať svojmu okoliu

Dzuro si myslí, že Putin by mohol začať mať problém vo chvíli, keď prestane vyhovovať ľuďom vo svojom okolí – predovšetkým tým, ktorí majú peniaze a ktorí o ne v dôsledku sankcií prichádzajú.

„V takejto situácii sa môžu matky a otcovia začať pýtať, prečo ich synovia vo vojne umierajú,“ hovorí.

Ak by sa spojila nespokojnosť spoločnosti s tým, že Putin prestane byť užitočný pre oligarchov, FSB či vojenské štruktúry, mohlo by to viesť k jeho pádu. V takom prípade si vie predstaviť, že by bol stíhaný priamo v Rusku, a nie pred medzinárodným súdom.

„Predstava, že by ho vydali Medzinárodnému trestnému súdu, je takmer naivná. Zatknutie úradujúceho prezidenta jadrovej superveľmoci je jednoducho utópia,“ uzatvára Dzuro.