Poľský úspech vysvetľuje opačný postup Poliakov
Komunálne voľby vyhrali pracovití ľudia mimo politických kmeňov
Výsledky komunálnych volieb nepriniesli víťazstvo koalície ani opozície. Prvýkrát v histórii Slovenska bolo viac ako polovica starostov a primátorov zvolených ako nezávislí kandidáti bez politickej príslušnosti. Zároveň boli potvrdení všetci ôsmí župani vo svojich úradoch, viacerí z nich už tretíkrát za sebou a jeden dokonca štvrtýkrát. Podľa autora komentára Daniela Kojnoka, aktivistu za decentralizáciu Slovenska, ide o víťazstvo kontinuity a osobných výsledkov kandidátov, nie o úspech konkrétnych politických strán.
Kojnok upozorňuje, že kontinuita viac ako 70 percent starostov a primátorov a sto percent županov je vzácnym javom. V spoločnosti, ktorá je rozdelená a nedokáže sa zhodnúť na mnohých témach, systematicky narastá podpora pracovitých ľudí mimo politických kmeňov. Autor považuje tento trend za povzbudivý a zdôrazňuje, že fungovanie slovenskej samosprávy je postavené skôr na odhodlaní jednotlivcov ako na správne nastavených podmienkach a kompetenciách.
Poľský príklad: reforma samosprávy z roku 1981
Ako príklad úspešnej reformy verejnej správy uvádza Poľsko. Kľúčovú úlohu v ňom zohral Jerzy Regulski, bývalý člen varšavského povstania a výskumník Poľskej akadémie vied. V roku 1981, v čase, keď komunistický režim samosprávu odmietal, spustil výskumný program zameraný na obnovu samosprávy. Inšpiráciu hľadal v zahraničí a spolupracoval s univerzitami v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Británii. Počas komunizmu pracoval na návrhoch osem rokov bez nádeje na ich uplatnenie.
V roku 1989, počas rokovaní pri poľskom „okrúhlom stole“ o budúcnosti krajiny, sa ukázalo, že jediný hotový a premyslený plán obnovy samosprávy má práve Regulski. Ten sa stal splnomocnencom pre reformu, previedol plán do zákona o obecnej samospráve a do zmien ústavy. Prvé slobodné komunálne voľby sa v Poľsku uskutočnili 27. mája 1990.
Praktická spolupráca so zahraničím a ďalšie reformy
Regulského plán podľa Kojnoka potreboval dopracovanie v parlamentnej komisii. Technickú pomoc poskytla Rada Európy, ktorá do Poľska vyslala tím expertov, a zapojili sa aj odborníci z univerzít, s ktorými Regulski spolupracoval. Štáty, ktoré expertov vyslali, tak financovali prípravu reformy verejnej správy v Poľsku. Autor tento postup označuje za praktický prístup bez zbytočných experimentov.
Poľsko podľa neho nezostalo pri prvej reforme. Medzi rokmi 1994 a 1997 vznikli ďalšie dve komisie, ktoré s podporou Európskej komisie, Svetovej banky a bilaterálnych darcov pripravili poľskú samosprávu na vstup do Európskej únie. Práve tu vidí Kojnok jadro úspešného čerpania eurofondov, ktoré sa prejavuje v podobe infraštruktúrnych projektov.
Zrušenie viac ako 230 stratégií a plánov
V roku 2005 bolo v Poľsku zriadené ministerstvo regionálneho rozvoja. Jeho úlohou bolo zastupovať samosprávu voči ostatným ministerstvám a napriek silnému lobingu malo kompetenciu navrhovať zrušenie duplicitných a nepotrebných materiálov z iných ministerstiev, ktoré nespĺňali kritériá samosprávy. Zrušených bolo viac ako 230 stratégií, plánov a programov, ktoré bránili rozvoju. Podľa autora tak vznikol základ moderného Poľska, ktorý uvoľnil veľké zásoby ľudského potenciálu a rozvíjal sa bez ohľadu na výmenu vlád.
Viac ako 40 percent eurofondov bolo v Poľsku preinvestovaných prostredníctvom samosprávy, ktorá podľa Kojnoka preukázateľne budovala vodovody, kanalizácie, cesty a školy o 20 až 40 percent lacnejšie ako centrálna správa. Autor uzatvára, že Poľsko je úspešné preto, lebo v oblasti samosprávy urobilo takmer všetko opačne ako Slovensko.
