Pavel varuje Európu: Rusko, USA a Čína sa môžu dohodnúť o nás bez nás
Pavel varuje pred rizikom dohody veľmocí bez účasti Európy
Európa by mala čo najskôr využiť priestor na diplomatické rokovania s Ruskom, ktorý podľa českého prezidenta Petra Pavla v súčasnosti existuje. Ak bude čakať, kým sa všetky európske krajiny zhodnú na jednotnej pozícii a spoločnom vyjednávačovi, môže podľa neho premárniť príležitosť, ktorá je teraz otvorená.
Pavel to uviedol v pondelok po rokovaní vlády, na ktorom sa zúčastnil. Reagoval tak na minulotýždňový telefonát fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Störeho s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Podľa českého prezidenta je dôležité, aby sa Európa do rokovaní zapojila. V opačnom prípade hrozí, že Rusko, Spojené štáty a Čína sa dohodnú o Európe bez nej. Takúto situáciu by Pavel považoval za mimoriadne závažnú.
Pavel sa so Stubbom o obsahu telefonátu s Putinom rozprával minulý týždeň v stredu. V pondelok uviedol, že sa zaujímal okrem iného o to, ako Stubb a Störe hodnotia perspektívu ďalších možných rokovaní a prípadnú ústretovosť ruskej strany voči rozhovorom so zástupcami Európy, nech už by nimi bol ktokoľvek.
„Absolútne sme sa zhodli na tom, že rokovať s Ruskom je v našom záujme a že z pohľadu ich hodnotenia tam určitá ústretovosť je a my by sme ju mali využiť, byť maximálne racionálni a zároveň veľmi dobre pripravení,“ povedal Pavel.
Ak by to bolo možné, Európa by podľa neho mala mať dohodnutú pozíciu, ktorú bude zastávať čo najviac európskych krajín. Dodal však, že európski politici pravdepodobne nedospejú k ideálnemu stavu, aby sa na jednotnej pozícii alebo menách vyjednávačov zhodli všetci.
„Ale ak budeme čakať na takýto stav, môžeme minúť okno príležitosti, ktoré tu je. A tým myslím, že ak sa Európa jednoznačne nezapojí so svojimi požiadavkami, plánmi, návrhmi na mierové rokovania, potom môže veľmi rýchlo nastať situácia, že Rusko a Spojené štáty s Čínou sa dohodnú o nás bez nás,“ upozornil Pavel.
Störe a Stubb označili diskusiu s Putinom za úprimnú a vecnú, trvala viac ako 90 minút. Iniciatívu Nórska a Fínska kritizovali niektoré európske štáty vrátane dánskej premiérky Mette Frederiksenovej. Nepáčilo sa jej najmä to, že svoj postup s nikým nekoordinovali.
