Od mechanika žiadame prax, no vo vláde nám stačia amatéri
Chceme automechanika s praxou, no do vlády pustíme amatérov
Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme tridsaťmetrové stožiare, vlajky na štátnych budovách a moralizovanie z politických kazateľníc. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, no zároveň stále plní funkciu morálneho divadla. V podcaste Bez obalu o tom hovoril sociológ Dominik Želinský.
Podľa Želinského kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, čo súvisí s moderným kapitalizmom a previazanosťou politických a ekonomických záujmov. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov.
Ľudia podľa neho volia Roberta Fica preto, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika.
Sociológ upozornil na dlhodobý ústup od systému veľkých strán a veľkých spoločenských organizácií smerom k fragmentácii a rozpadu štruktúr na jednotlivcov. Namiesto toho vzniká systém, v ktorom majú navrch partikulárne identity a v ktorom sa ľudia snažia predovšetkým vyjadriť svoju vlastnú individualitu. Výsledkom je, že sa politika čoraz viac stáva priestorom jednotlivcov a skupín naviazaných na charizmatického lídra.
Ako príklad uviedol boxerské podujatie v priestoroch Slovenskej národnej galérie. Podľa Želinského ide o širší fenomén, pri ktorom sa bojové športy opäť dostávajú do verejného priestoru. Dnes žijeme v ekonomike pozornosti a gladiátorské zápasy sú podľa neho výborným spôsobom, ako túto pozornosť pritiahnuť.
V súvislosti s úrovňou politiky spomenul pojem kakistokracia, teda forma vlády, v ktorej štát riadia tí najhorší, najmenej kvalifikovaní alebo najbezohľadnejší. Došlo podľa neho k obrovskému úpadku zručností v politike, čo vychádza práve z rozpadu straníckych štruktúr. Keď zanikne vnútorná disciplína a politika sa stane záležitosťou jednotlivcov, vytratí sa aj systém odovzdávania schopností a kompetencií.
Na otázku, prečo pri oprave auta vyžadujeme odborníka, no pri rozhodovaní o peniazoch a trestnej legislatíve kompetenciu neočakávame, Želinský odpovedal, že demokratická politika nie je len o expertnom výkone štátu, ale aj o reprezentácii. To je kľúčový dôvod, prečo si ľudia volia politikov, ktorí možno nespravujú štát optimálne alebo nie sú expertmi. Volia si tých, u ktorých majú pocit, že budú zastupovať ich záujmy, identity a pocity zo sveta o niečo lepšie než ostatní.
Fica podľa neho voliči nepovažujú len za niekoho, kto je ako oni, ale za kompetentného politika, ktorý túto kompetenciu spája s ich kultúrnou identitou. Považujú ho za trochu lepšiu verziu seba samých. Fico pritom podľa Želinského stavia na základné inštinkty a takzvaný Elsbergov paradox, podľa ktorého si ľudia radšej zvolia známe riziko než neznámu neistotu.
Pokiaľ ide o národný rozmer politiky, sociológ sa domnieva, že bez národného rozmeru sa nedá robiť efektívna politika. Aj liberálnejšie orientovaní ľudia si podľa neho začínajú uvedomovať, že národná politika môže byť emancipačná a nemusí byť exkluzívna či agresívna. Samotné mávanie vlajkou je však málo. Chýba mu pohľad do budúcnosti a konštrukcia identity národa, ktorý sa pozerá dopredu, je ochotný vykonať modernizáciu a robí to solidárne.
Želinský tiež hovoril o moralizovaní zo strany opozície. To je podľa neho dôsledkom deficitu politickej moci. Keď dlhodobo nemáme podiel na moci a nemôžeme nič reálne spraviť, nahrádzame moc moralizáciou. Vytvára to však elitársky dojem, že politika je len súbojom dobrých a zlých a my sme tí dobrí. Druhým problémom je, že to vytvára dojem, že na to, aby bol človek dobrým politikom, stačí, aby bol dobrým človekom.
Za najcharizmatickejšieho politika v našom priestore označil Igora Matoviča. Postavil podľa neho stranu zo skupiny nesúvisiacich ľudí, ktorých jediným spojivom je vzťah k nemu. Matovič si vybudoval personu, ktorá ide zámerne proti znakom kultivovanosti strednej triedy, pričom si uvedomuje, že jeho voliči o takéto statusové signály nestoja.
Na otázku, či je debilizácia slovenskej politiky jednosmerná diaľnica, z ktorej niet návratu, Želinský odpovedal, že to bude závisieť od vonkajších okolností a toho, ako budú rozjatrovať stav spoločnosti. Dnešná politika je podľa neho aj výsledkom covidu, vojny na Ukrajine a geopolitiky. Na veľkú systémovosť alebo integráciu na politickom spektre sa v tejto chvíli dá len ťažko čakať.
