Kristína Tormová prehovorila o tom, ako stíchla a našla vnútorný pokoj

Kristína Tormová: Stíchla SOM

Po víkendových komunálnych voľbách opísala Kristína Tormová svoje pocity. V piatok podľahla predvolebnej panike a sklamaniu, ktoré sa v nej nahromadili. Priznala, že v podobnom rozpoložení nebola jediná.

Posledné dvoje volieb podľa nej zanechali stopy na mnohých opozičných dušiach. Uvažovala, že ak je Bratislava „naozaj smerácka, pardon nezávislá“, skončí s občianskym aktivizmom. Občianske angažovanie je pre ňu pritom samozrejmé a prirodzené.

Volebné noci

V sobotu sa bála ísť spať. Spomenula top 20 tráum spojených s exitpollmi z parlamentných volieb a so zobudením sa do inej krajiny, než v ktorej zaspala. V noci čakala do druhej ráno. Pripomenula aj refrešovanie volebných výsledkov počas dojčenia syna pred šiestou ráno v roku 2020.

Na volebnej noci bola aj osobne. Sledovala weby a stúpajúce percentá sčítaných hlasov. Dlho potom sedela v kabínke na zavretom záchode, aby bola chvíľu sama, bez rozhovorov, v tichu.

Lokálpatriotka

Keď sa jej redaktorka v televízii pýtala, čo by chcela v Bratislave zmeniť, uvedomila si, že nič. V tom „nič“ je podľa nej veľa ďalších zmien, dôvery a spokojnosti. Keby sa nič nezmenilo, znamenalo by to, že sa mesto naďalej mení k lepšiemu, ako si za ostatných osem rokov zvykla. Opísala sa ako bezbrehá lokálpatriotka, hrdá, všímavá a znova trochu zamilovaná.

Ráno skontrolovala volebné výsledky, či sa jej to nesnívalo. Myslela na ľudí, ktorí dokampaňovali a zobudili sa do prázdna. Spomenula Dianu Javorčíkovú, Maja Porvažníka a mnohých ďalších, ktorým držala palce a ktorí dali do kampane energiu, čas, snahu, odvahu, lásku, peniaze, diskomfort, múdrosť a odhodlanie. Chýbalo tisíc hlasov, percento a pol.

Uvažovala, že práve pre takýchto ľudí muselo byť prázdno nedeľného rána šialené, najmä ak nekandidujú pre moc, aby nešli do basy, aby si niečo dokázali či zbohatli na developerskom projekte. Priznala, že ju minulé voľby volali kandidovať do komunálnej politiky a odmietla. Na zastupiteľstve by podľa svojich slov musela sedieť ticho dlhšie ako päť minút, čo by nezvládla. Politikou je však podľa nej aj každodennosť – námestia, volebné miestnosti a kuchynské stoly. Nie každý musí kandidovať, ale každý môže niekoho podržať.

Nádych

Spomenula si na výsmech a hejt, ktorý jej ako občiansky aktívnej a občasne premotivovanej influencerke prišiel po parlamentných aj prezidentských voľbách. Zdalo sa jej zvláštne, že sa mnohí netešili z víťazstva ľudí so spoločnými názormi či hodnotami, ale z toho, že je niekto nespokojný a smutný.

V nedeľu ráno skúmala, či nepociťuje niečo podobné. Nepociťovala. Uľavilo sa jej. Multifunkčný vercajg, ktorý prišiel do schránky, ešte nerozbalila.

Myslela na to, ako sa v Nitre postavila sestra odstaveného vyšetrovateľa Ďurku Tiborovi Gašparovi, a na to, ako sa Spravodlivosť na chvíľu nadýchla, keď Jana Ďurková získala o 6 832 hlasov viac. Tešila sa z víťazstva pána Majerského v Prešovskom samosprávnom kraji, hoci nie je jeho fanúšičkou; keď však stojí v súboji fašista, je to podľa nej inak.

Rozmýšľala aj nad tým, ako sa Republika a jej kandidáti stávajú súčasťou slovenskej politiky, napriek tomu, že v týchto voľbách sa im nedarilo. Mazureka volilo takmer 100-tisíc voličov a voličiek, čo je podľa nej strašne veľa. Spomenula aj 31-tisíc hlasov pre Suju. Myslela aj na Karlovku, Krupinu a na úspech opozičných kandidátov v župách.

Výchovná

Niekedy sa podľa nej zobudíme do bezpečia a ani si to neuvedomujeme. Dni obáv, že sa o domov delíme s ľuďmi, ktorí chcú ísť „tým druhým Smerom“, jej dali výchovnú facečku. Treba si pamätať, že zobudiť sa s dôverou k človeku, ktorý vedie mesto, nie je samozrejmosťou. O rok sa budeme podľa nej budiť do krajiny, v ktorej budú s najväčšou pravdepodobnosťou fašisti v parlamente, a priveľa ľudí to tak chce.

V sobotu bolo všetko – ujúkanie, konfety, objatia, potlesky – a ona v sebe stíchla. Emócia nebola vyslovená radosť ani úľava, keď padne šuter zo srdca. Nebol to ani smútok. Bola to zodpovednosť. Vrátili sa jej čriepky viery v ľudí, s ktorými sa dotýka v MHD, usmieva na uliciach a kupuje od nich jablká a kyslú kapustu.

Teší sa na ťažký rok. Každý kúsok angažovanosti a pripomínania dôležitosti toho, čo potrebujeme pre svoje miesta na zemi, sa podľa nej ráta. Každý človek, ktorý nezabudne, že sloboda a bezpečie nie sú len tak a treba o ne bojovať – nie proti sebe, ale spolu. Citovala Havla: „Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel – bez ohľadu na to, ako to dopadne.“