Ekonomická samovražda? Pravda o 13. dôchodkoch, ktorú politici doteraz skrývali (panel expertov)
Ekonomická samovražda? Pravda o 13. dôchodkoch, ktorú politici doteraz tajili
Miliardový účet za 13. dôchodky vyvoláva obavy aj u tých, ktorí ho vytvorili. Zatiaľ čo politický marketing sa snaží maskovať realitu prázdnej štátnej kasy, ekonómovia varujú pred fiškálnou priepastou, ktorá môže ohroziť stabilitu Slovenska. Tento „vianočný darček“ sa v skutočnosti stal najväčšou hrozbou pre budúcnosť krajiny, pričom rodiny s deťmi na tom doplácajú najviac.
V dôsledku zmeny pohľadu na 13. dôchodky sa z nich stali nástroje, ktoré zaťažujú slovenské financie. Pôvodne prezentované ako významné víťazstvo, dnes sú skôr vnímané ako balvan, ktorý ťahá verejné financie ku dnu. Politici, ktorí tieto dávky presadili, si v tichosti priznávajú, že sú neudržateľné, čím sa ukazuje, že matematika nadobudla prevahu nad politickým marketingom.
Dopady 13. dôchodkov: Hlas odborníkov
Oslovili sme odborníkov na verejné financie, aby objasnili možné dopady tohto populistického opatrenia. V prvom rade je nutné povedať, že slovenský dôchodkový systém je nastavený tak, aby sociálne odvody pokrývali štandardné dvanásť dôchodkov, a nie trináste. Systém sa síce formálne tvári, že nie je založený na sociálnej podpore, ale de facto ide o sociálne dávky.
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vyjadruje názor, že trináste dôchodky sú nesystémovým prvkom, ktorý narúša stabilitu dôchodkového systému. To, že dôchodcovia, z ktorých iba 5 % je ohrozených chudobou, dostávajú trináste dôchodky, zatiaľ čo rodiny s deťmi trpia vyšším rizikom chudoby, ukazuje na zlú adresnosť sociálnych dávok.
Treba ich zrušiť
Žiadať zrušenie trinástych dôchodkov a poskytnúť cieľovú pomoc tým, ktorí to potrebujú, je podľa viacerých odborníkov správny krok. V súčasnosti sa Slovensko nachádza v situácii, kde by na nápravu verejných financií potrebovalo ušetriť takmer 7,9 miliardy eur. Takýto obrovský deficit, ktorý spôsobuje až 40 % z celkového problému verejných financií, nemožno ignorovať.
Anton Marcinčin z Konfederácie odborových zväzov tvrdí, že prioritou by mala byť kvalita verejných služieb pre seniorov a nie formálne dávky. Upozorňuje, že miera príjmovej chudoby medzi dôchodcami patrí k nižším v rámci EÚ, a to aj napriek tomu, že dôchodky sú relatívne vysoké. Radovan Ďurana, odborník z inštitútu INESS, dodáva, že zrušenie 13. dôchodkov je nevyhnutným prorastovým opatrením, ktoré by mohlo stabilizovať rozpočet a zastaviť rast dlhu.
Porovnanie dôchodkov
V súčasnosti priemerný dôchodok na Slovensku dosahuje až 76 % čistého príjmu priemernej mzdy, čo je výrazne vyšší ukazovateľ než v iných vyspelých krajinách OECD. Slovensko sa ocitá v skupine krajín s najvyššou mierou náhrady, pričom vedľajšie efekty sú zrejmé – ekonomické zdroje by mali smerovať k rastu miezd, nie k plošným dávkam.
Z hľadiska budúcnosti je zrejmé, že Slovensko stojí pred rozhodnutím: prispôsobiť dôchodkový systém minimálne potrebnej podpore alebo riskovať vážne fiškálne problémy, ktoré môžu ohroziť celý verejný sektor a službu pre občanov.
