Čakalo sa, že schéma odstráni montážnu halu Slovenska.
Slovenská ekonomika: Realita montážnej haly
Slovensko, krajina s bohatou históriou a dynamickým vývojom, sa po vstupe do Európskej únie tešilo z výrazného nárastu životnej úrovne. Avšak, táto eufória bola rýchlo prekonaná skutočnosťou, že sa Slovensko stalo montážnou halou Európy. Pred očami analytikov zostáva otázne, ako by krajina mohla zmeniť túto koncepciu a presunúť sa k udržateľnému a inovatívnemu hospodárstvu.
Vláda sa spoliehala na schémy daňových úľav pre firmy, ktoré mali podporiť vedecký výskum a inováciu. Bohužiaľ, tento mechanizmus sa ukázal ako nedostatočne využívaný, pričom len niekoľko spoločností prejavilo záujem o jeho aplikáciu. Marek Repko, zástupca spoločnosti Ayming, uviedol, že firmy sa skrátka neorientujú v možnostiach, ktoré im zákon ponúka, a mnohé z nich majú obavy, ktoré sú často neopodstatnené.
Aj keď sa počet firiem, ktoré využili daňové stimuly na investície do výskumu, zvýšil z 49 v roku 2015 na 503 v roku 2024, stále ide o zanedbateľný podiel v rámci slovenského podnikateľského prostredia. Na porovnanie, investície do vedy na Slovensku dosahujú len zhruba 1% z HDP, zatiaľ čo v Českej republike to je viac než 2% a priemer v Európskej únii činí 2,5%.
Na Slovensku sa preto otvára otázka efektívneho využitia vládnych stimulov a motivácie pre firmy, aby prešli od montážneho modelu k inováciám a technológiam. Zatiaľ sa však zdá, že systém, ktorý mal pomôcť, ostáva márne nezrozumiteľný a neprístupný pre mnohých.
Čas ukáže, či Slovensko dokáže zvrátiť tento trend a nájsť cestu, ako premeniť svoj potenciál na niečo, čo bude skutočne konkurovať globálnemu trhu.
