Ak Robert Fico povie „ja som vám to hovoril“, bude to znak katastrofy (komentár Ľubomíra Jaška)
Robert Fico a jeho chaotické pokusy o diplomaciu
Slovenský premiér Robert Fico, známy svojou nevyváženou politickou stratégiou, sa opäť ocitol v ohnisku kritiky. Po tom, čo sa pokúsil nadviazať vzťahy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, sa ukazuje, že doteraz nepreukázal žiadnu podstatnú zmenu vo svojej zahraničnopolitickej agende, ktorá je založená na populizme a prázdnych rečiach. Vážne obavy o jeho schopnosti reprezentovať Slovensko na medzinárodnej scéne narastajú.
V minulosti Fico neváhal v prehnanej snahe zalíškať sa Putinovi, čo vyvrcholilo jeho neohrozeným letom do Moskvy. Mnohí si kladú otázku, čo vlastne získal za tento krok. Jeho politika je plná nonsensov, ako napríklad lákanie na fiktívny „lacný plyn“ a absurdný „mier“ predložený ako alternatíva k ruskej dominancii. Ide o ilúziu, ktorá existuje len v jeho zložitom myslení.
Fico a jeho nedostatok solidarity
V rámci zahraničnopolitických aktivít prejavuje Fico znateľný nedostatok solidarity so svojimi európskymi partnermi. Nie je schopný bezvýhradnej podpory jednotných európskych stanovísk, preferuje skôr vlastné zaujatie na úkor kolektívneho prostriedku. Jeho postoj je cynický a vypočítavý, pričom sa snaží vymaniť z akejkoľvek formy energetickej, vojenskej či migračnej solidarity.
Spomínat si na obdobia, kedy sa Fico postavil na stranu európskej politiky bez výhovoriek, je takmer nemožné. Táto absencia empatie je znásobovaná jeho nervóznou atmosférou a zúfalými pokusmi o odvolávanie viny zo seba voči okoliu.
Neistota vo vzťahu s Babišom
Druhým problémom je jeho vzťah s českým premiérom Andrejom Babišom. Hoci sa zdá, že sa pokúsia o spoluprácu, realita indikuje, že tejto dvojici sa pravdepodobne nedarí presadiť si tak, ako by chceli. Spoločnosť v Česku je stále vo svojich názoroch rozdielnejšia, čo môže mít za následok komplikácie vo vzájomnej spolupráci.
Fico sa vo svete politiky snaží o pozornosť, avšak jeho prístup zanecháva dojem, že zotrváva v neustálych chaosoch a využíva politiku ako arénu pre osobné ambície. V súčasnosti má skôr popularitu medzi tými, ktorí hľadajú alternatívy k mainstreamovej politike, ale táto taktika je limitovaná a zdá sa, že neohrozí zavedené politické štruktúry.
Záver a výhľad do budúcnosti
Fico môže tvoriť ilúziu aktívneho predsedu vlády, ale v skutočnosti nepreukazuje schopnosť reagovať na vážne zahraničnopolitické výzvy. Ak v budúcnosti skutočne povie: „Ja som vám to hovoril“, môžeme predpokladať, že to bude varovanie. Potrebujeme skutočného lídra, nie niekoho, kto sa v erudovanej politike bez ostychu pohybuje ako žijúci anachronizmus.
