Rusko od vojny prvýkrát zavrie hranice. Pobaltie chystá exilovú vládu

Rusko od vojny prvýkrát zavrie hranice. Pobaltie chystá exilovú vládu

Estónsko uzavrie hranice s Ruskom

Estónsko v decembri uzavrie hranice s Ruskom. Tallinn k tomu pristúpi po tom, čo obvinil Moskvu z druhého údajného sabotážneho pokusu namiereného proti obrannej spoločnosti v tomto pobaltskom štáte.

Estónsko oznámilo, že 1. decembra uzavrie všetky hraničné priechody smerom do Ruska. Krajina obvinila ruskú vojenskú spravodajskú službu GRU zo zodpovednosti za neúspešný výbuch, ku ktorému došlo v sobotu v estónskej spoločnosti Threod Systems, vyrábajúcej drony. Estónsko je pritom domovom veľkej ruskej menšiny – jej príslušníci budú mať na prípadný návrat z Ruska len dva týždne.

Vyhlásenie ministra zahraničných vecí

„Rusko si musí uvedomiť, že nepriateľské akcie proti Estónsku majú svoje dôsledky. Pokusy o zastrašovanie, destabilizáciu alebo podkopávanie našej bezpečnosti nezostanú bez odozvy,“ povedal v nedeľu estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Estónsko prevádzkuje tri hraničné priechody s Ruskom – Narva na severe a Koidula a Luhamaa na juhu. Úrady nešpecifikovali, ako dlho bude uzávera trvať.

Ide o druhý pokus o útok na estónsku obrannú spoločnosť, ktorý úrady pripisujú Rusku, po žhárskom útaku na spoločnosť Milrem Robotics v auguste.

Obvinenia zo sabotáží

Ešte v septembri európski predstavitelia obvinili Kremeľ zo série incidentov, ktoré sa zdanlivo zameriavali na členov NATO. Ruská svetlica tesne minula dánsky vrtuľník a holandská železničná doprava bola výrazne narušená po tom, čo kovové rúry namontované cez koľaje spôsobili skraty, prepli dopravné signály na červenú a donútili vlaky neplánovane zastaviť.

Estónske orgány zadržali osem Lotyšov v súvislosti s pokusom o sabotáž proti spoločnosti Threod Systems. „Vieme, že za tým stojí Rusko,“ povedal v nedeľu Margo Palloson, šéf Estónskej vnútornej bezpečnostnej služby (KAPO).

Tento incident nasleduje po podpaľačskom útaku na spoločnosť Milrem Robotics, ďalšieho estónskeho dodávateľa v oblasti obrany, ku ktorému došlo v auguste a za ktorý estónske orgány o mesiac neskôr obvinili Rusko.

Dátová ambasáda v Luxembursku

Estónsko sa na prípadný útok zo strany Ruska pripravuje aj inak. Ešte pred rokmi zriadilo v Luxemburgu špeciálnu „dátovú ambasádu“, ktorá má maličkej krajine zabezpečiť akýsi „plán B“, ak by Rusko prostredníctvom kyberútokov vyradilo jeho štátne servery.

Z Luxemburska tak vie Estónsko riadiť kritickú infraštruktúru krajiny. Estónci vedia riadiť veľkú časť administratívy aj z tretej krajiny, čo je svetový unikát.

Projekt „dátová ambasáda“ spustili ešte v roku 2015 a konečná dohoda medzi Estónskom a Luxemburskom bola podpísaná v roku 2017. Vývoj estónskeho vládneho cloudu je výsledkom spolupráce medzi estónskou vládou a spoločnosťami zo súkromného sektora.

Séria hackerských útokov, neoficiálne spájaná s Ruskom, spôsobila v minulosti chaos v estónskych bankách a na vládnych webových stránkach. Krajina ju však pomerne rýchlo zvládla, čo poukázalo nielen na zraniteľnosť Estónska, ale aj na jeho pozoruhodné kybernetické know-how.

Estónsky pilotný projekt, prvý svojho druhu na svete, vnímajú ako jeden z dielov zložitej skladačky, ktorej cieľom je zvýšiť bezpečnosť krajín v zraniteľnom kybernetickom svete.

Táto pobaltská krajina už pred rokmi začala ukladať časť svojej nekritickej digitálnej infraštruktúry, vrátane informácií o cestnej sieti, do súkromných verejných cloudov, ako sú Amazon Web Services a Microsoft Azure. Projekt „dátového veľvyslanectva“ však ide ešte ďalej a poskytuje dodatočnú ochranu údajom, ktoré sú považované za kľúčové pre fungovanie estónskej spoločnosti.

Varovania a zdržanlivosť Pobaltia

Estónsko a ďalšie dva pobaltské štáty sú už dlhšie terčom opakovaných sabotážnych pokusov, za ktoré ich spravodajské služby obviňujú Rusko, vrátane podpaľačských útokov, vandalizmu namiereného proti autám ministrov a útokov na obranné spoločnosti.

Dánske spravodajské služby v septembri naznačili, že Moskva by mohla v najbližších mesiacoch podniknúť obmedzený vojenský útok na krajinu NATO.

Estónsko a ďalšie pobaltské krajiny NATO nemajú žiadne dôkazy o tom, že by Rusko pripravovalo „tradičný“ vojenský útok na ich územie. Ak by sa tak stalo, spojenci by museli aktivovať článok 5 a prísť Pobaltiu na pomoc – forma, v akej by to urobili, by však bola na nich.

Slovenský premiér Robert Fico aktivovanie článku 5 v prípade napadnutia krajiny NATO nedávno nepriamo spochybnil. „Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5,“ vyhlásil.