Nová vlna konsolidácie: Zdraželi ďalšie potraviny.
Aktuálna vlna zdražovania potravín na Slovensku
Od začiatku roka 2026 sa Slovensko pripravuje na významné zmeny v cenách potravín a nealkoholických nápojov, ktoré sa dotknú mnohých domácností. Ministerstvo financií plánuje zvýšiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na produkty s vysokým obsahom cukru a soli zo súčasných 19 % na 23 %. Tento krok má priniesť do štátneho rozpočtu ročne viac než 90 miliónov eur.
Medzi výrobky, ktorých cena vzrastie, patrí čokoláda, sušienky, cukríky, a dokonca aj slané pochutiny ako čipsy a tyčinky. Zvýšenie DPH sa dotkne aj nealkoholických nápojov, ako sú sýtené minerálky a energetické nápoje. Ministerstvo otvorene poznamenalo, že primárnym cieľom tohto opatrenia nie je zlepšiť verejné zdravie, ale skôr znížiť rozpočtový deficit.
Prvý pohľad na zmeny cien
Ministerstvo financí zverejnilo predpokladané zvýšenie cien, ktoré sa premietne do koncových cien pre spotrebiteľov. Napríklad cena 100-gramovej tabuľky čokolády má vzrásť približne o 6 centov, cena 100 ml zmrzliny o 4 centy a klasického 60-gramového balenia čipsov o zhruba 5 centov. Hoci ministerstvo označuje tieto rozdiely za relatívne nevýznamné, v celkovom súčte môžu predstavovať podstatný príspevok do štátnych financií.
Protiargumenty zverejnených návrhov
Vyššia DPH sa však nedotkne základných surovín a produktov určených pre špeciálne cieľové skupiny, ako sú detská výživa a produkty pre diabetikov. Minister Kamenický už vlani uistil, že domáca výroba džemov a sirupov síce nehrozí dodatočným zdanením, ale aj tak sa od spotrebiteľov očakáva určitý pokles predaja pri hotových výrobkoch. Obavy vyjadrilo aj Slovenské združenie pre značkové výrobky, ktoré upozorňuje, že takto nastavené selektívne zdaňovanie môže spustiť vlnu cezhraničnej nákupnej turistiky, čo oslabí lokálne trhy.
Dopady na slovenskú ekonomiku
Podľa varovaní zástupcov priemyslu môže vyššia cena donútiť spotrebiteľov hľadať lacnejšie alternatívy, ktoré často obsahujú nebezpečné zložky. Výsledkom je, že slovenské predajne by mohli stratiť zákazníkov, čo môže mať závažné následky pre miestne zamestnanie a daňové príjmy. V regiónoch s pohraničným sklonením túto situáciu ešte viac zhorší únik spotrebiteľov do krajín s nižšími daňovými sadzbami.
Riziká a alternatívy
Deficit slovenských verejných financií dosahuje alarmujúce hodnoty, pričom sa predpokladá, že v roku 2026 môže dosiahnuť 4,1 % HDP, pričom dlh krajiny vzrastie na 62,8 % HDP. Je zrejmé, že mnohí výrobcovia a obchodníci už teraz hlásia pokles predaja, pričom ceny nealkoholických nápojov a potravín sú najvyššie v regióne. Spotrebitelia sa viac obracajú k menším baleniam alebo k nákupom v zahraničí, čo nakoniec vedie k stránke otázok o dlhodobej udržateľnosti tohto hospodárskeho modelu.
