Mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom narazil na spor o Karabach v arménskej ústave.
Situácia medzi Azerbajdžanom a Arménskom: Mier naráža na ústavné prekážky
Hlavné mesto Azerbajdžanu, Baku, sa stáva centrom zložitých rokovaní medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktoré sa snažia dosiahnuť trvalý mier po desaťročiach konfliktu. Kľúčovým prvkom, ktorý stojí v ceste konečnej dohode, sú zmeny v arménskej ústave, ktoré by mali odstrániť karabašské nároky.
Vyžaduje sa úprava ústavy
Podľa hlavných poradcov prezidenta Ilhama Alijeva, Azerbajdžan zdôrazňuje, že jeho akceptovanie mierovej dohody podmieňuje úprava preambuly arménskej ústavy. Tento dokument totiž odkazuje na skoršie sovietske výzvy na zjednotenie Arménska a Náhorného Karabachu, autonómnej oblasti v rámci Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky.
Pohľad na pokrok a obchodné vzťahy
Hikmet Hadžijev, prezidentov poradca, označil nedávne rokovania za významný krok vpred. „Žijeme v skutočnom pokoji, nie je to len formálne vyjadrenie,“ uviedol Hadžijev, pričom podotkol zlepšovanie obchodných vzťahov, vrátane nárastu dodávok azerbajdžanských ropných produktov do Arménska.
Posledné prekážky
Aj keď obidva štáty dosahujú pokrok, Azerbajdžan udržuje pevné stanovisko, pokiaľ ide o obsah ústavy Arménska. Hadžijev uznal, že formy ústavných zmien sú vecou Arménska, avšak pre Azerbajdžan je nevyhnutné, aby boli z ústavy odstránené akékoľvek ustanovenia, ktoré naznačujú územné nároky. „Až keď vyriešime túto otázku, veríme, že nebudú žiadne prekážky na podpísanie konečnej dohody o mieri,“ dodal.
Referencia a politické prekážky
Arménsky premiér Nikol Pašinjan už naznačil, že plánuje usporiadať referendum o zmenách v ústave. Jeho návrh má byť predstavený do konca roka, avšak Hadžijev varoval, že to nemusí stačiť. Pašinjanova strana nemá v parlamentných voľbách ústavnú väčšinu potrebnú na vyhlásenie referenda, a nie je jasné, či opozícia, ktorá zahŕňa proruské strany, túto iniciatívu podporí.
Khistorické konflikty
Azerbajdžan a Arménsko zažili od rozpadu Sovietskeho zväzu množstvo vojnových konfliktov, predovšetkým kvôli Náhornému Karabachu. Od 90. rokov okupovali toto územie arménski separatisti s podporou Jerevanu, no po dvoch ofenzívach Azerbajdžanu v rokoch 2020 a 2023 prišli o kontrolu, čo spôsobilo masový exodus etnických Arménov z regiónu. V súčasnosti sa azerbajdžanská vláda snaží o obnovu nárazníkovej oblasti.
Pokračovanie rokovaní
Jerevan a Baku sa dohodli na čelení textu mierovej dohody, a rokovania o jej realizácii pokračujú aj naďalej. Otázky povezujte s územnými nárokmi zostávajú kriticky dôležité pre trvalo udržateľný mír a stabilitu v regióne.
