Chorvátsko definitívne zamietlo prepravu ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko.
Aktuálne správy
Chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar oznámil, že krajina definitívne zamietla prepravu ruskej ropy cez ropovod JANAF do Maďarska a na Slovensko. Dôvodom tohto rozhodnutia je prísne dodržiavanie sankcií Európskej únie a predpisov USA. Minister vyjadril ochotu pomôcť obom krajinám, avšak iba s ropou z neruských zdrojov, čo je v súlade s legislatívou EÚ a sankčnými predpismi amerického úradu OFAC.
Technické možnosti a kapacita ropovodu
Ropovod JANAF, prevádzkovaný chorvátskou spoločnosťou, má ročnú prepravnú kapacitu 15 miliónov ton ropy. To je viac než dostatočné na pokrytie rafinérskych potrieb Maďarska a Slovenska, a ako tvrdí Minister Šušnjar, technické prekážky v preprave neexistujú. Prepravné náklady tvoria len malé percento celkových nákladov na ropu.
Problematika ruských dodávok
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že Maďarsko v tomto prípade nežiadalo o láskavosť, pretože zabezpečenie dodávok je súčasťou povinností v rámci EÚ, najmä v prípade, ak by sa tranzit cez iné trasy skomplikoval. Od 27. januára 2026 sa ropa cez ropovod Družba do oboch krajín nedostáva, čo situáciu ešte zhoršuje.
Alternatívne zdroje a cena ropy
Chorvátsko ponúka pomoc iba na základe neruskej ropy, čo je zrejme reakciou na nižšie ceny ruskej ropy, ktorá je približne o 30 % lacnejšia ako alternatívy. Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič potvrdil, že krajina je schopná garantovať 12 miliónov ton ropy ročne, čo by úplne pokrylo rafinérske požiadavky oboch krajín.
Problematika ruských ropných dodávok a ich dôsledky
Maďarská spoločnosť MOL sa obracia na vládu s požiadavkou na uvoľnenie strategických zásob ropy, aby pokryli potreby krajiny v súčasnej obtiažnej situácii. Očakáva sa, že v prípade potreby bude potrebné vydať z strategických rezerv štvrť milióna ton ropy.
Diskusia o budúcnosti dodávok ropy
Ruka v ruke s touto situáciou ide aj diskusia o dlhodobej strategickej politike v oblasti energetiky a dodávok ropy pre Slovensko a Maďarsko, aké nové cesty budú musieť krajiny hľadať na zabezpečenie stabilného prísunu energií. Pri súčasných geopolitických napätiach a ekonomických tlakoch sa stáva otázka energetickej bezpečnosti prioritou.


