Týždeň po útoku na Venezuelu: Koniec slobody?
Ukrajinská kríza: Nové americké plány
Týždeň po vojenskom útoku na Venezuelu, počas ktorého bol zajatý prezident Nicolás Maduro, Spojené štáty odhalili ambiciózny plán, ktorý má za cieľ na dlhé roky prevziať kontrolu nad najväčšími zásobami ropy na svete. Na čele týchto operácií je prezident Donald Trump, ktorý nedhocuje intenzívnu politiku voči Latinskej Amerike a snaží sa zvýšiť dominanciu USA v tejto oblasti.
Po zajatí Madura, Trump otvorene hovoril o tom, že americké jednotky vo Venezuele zostanú dlhodobo a ich hlavnou úlohou bude udržať ekonomický dohľad nad ropnými zdrojmi. Prezident americký administratíve pridelil úlohu preklenúť proces etablovania stabilnej proamerickej vlády, pričom zdôraznil, že Venezuela musí profitovať z týchto zdrojov, aby revitalizovala svoj zdecimovaný hospodársky systém.
Vojenská a ekonomická stratégia
V bielom dome sa pripravuje trojfázový plán, ktorý by mal zabezpečiť, aby Venezuela fakticky predala svoj ropný potenciál USA. Americká cena pohonných hmôt by sa mala takto znížiť, pričom Trump podčiarkol, že z tejto operácie budú profitovať nielen USA, ale aj samotná Venezuela, ak sa spolupráca medzi oboma krajinami skutočne zavŕši úspešným spôsobom.
„Budeme používať ropu a budeme ju brať,“ vyhlásil Trump, pričom zdôraznil, že plán na investície do ťažobného priemyslu dosahujúci až 100 miliárd dolárov je nevyhnutný. Mnohí odborníci však varujú pred etickými otázkami, ktoré s touto vojenskou intervenciou súvisia. Akékoľvek predpoklady, že Maduro nechá Američanom voľnú ruku, môžu mať ďalekosiahle politické dôsledky pre domáci a medzinárodný rámec.
Spolupráca s opozíciou?
Prekvapením je, že USA sa dosť až príliš otvorene prizerajú znova sa pripájajúcej vláde, ktorá sa skladá z bývalých lojalistov. Je to výsledok stratégie ignorovania demokratickej opozície v krajine, a to je otázne aj z pohľadu legitímnosti. Prezident Trump sa radšej dohoduje s Delcy Rodríguezovou, która sa stala dočasnou prezidentkou, namiesto spolupráce s ideologickými konkurentmi, ako je María Corina Machado, ktorá nedávno prevzala Nobelovu cenu za mier.
Grónske ambície
Situácia v Južnej Amerike však nie je jedinou obavou Bieleho domu. Trump sa zameriava aj na Grónsko, kde situácia napätia sa dramaticky stupňuje. Po vojenskom úspechu vo Venezuele Trump opätovne otvára otázku ohľadom kauzy Grónska a diagnózu imperiálnych ambícií USA. Američania chcú prebrať kontrolu nad strategicky dôležitou oblasťou, pričom hrozia aj vojenskou intervenciou, ak Dánsko odmietne, čím narastá podráždenie v európskych politických kruhoch.
Navyše, americkí jestvujú poprední politici, ktorí sa snažia ospravedlniť svoje kroky pomocou vojenskej a ekonomickej domény, čím sa Európa ocitá pred prestážou, do ktorej by mohla čelí rozdelením a potenciálnym krízam v rámci NATO.
Domáce nepokoje a politická rétorika
Zatiaľ čo Trump zameriava pozornosť na zahraničné operácie, v samotných USA čelí domácim nepokojom. Tragédia, ktorá sa udiala po smrti Renee Nicole Goodovej, zabalila novú kritiku na adresu imigračných úradov. Naproti tomu Trumpova administratíva obhajuje zásah agentov ICE, pričom generálny prokurátor označuje situáciu za klasický prípad terorizmu.
Politické zasahovanie do týchto otázok môže zanechať hlboké jazvy v americkej spoločnosti, ktorá sa teraz rozdelila medzi podporovateľov a odporcov prezidentovej politiky.
