Skalní prívrženci sa od Trumpa odvracajú. Čaká ho debakel?

Skalní prívrženci sa od Trumpa odvracajú. Čaká ho debakel?

Trumpova podpora padla na historické minimum. Republikáni môžu v polčasových voľbách prísť o Kongres

Republikáni môžu v utorkových polčasových voľbách (midterms) prísť o väčšinu v oboch komorách Kongresu. Ak sa tak stane, administratíva Donalda Trumpa stratí možnosť presadzovať domáce reformy a jeho vplyv sa zúži prevažne na zahraničnú politiku. Pre Aktuality.sk to uviedol redaktor zahraničia Pavol Štrba.

Polčasové voľby sa uskutočňujú každé dva roky, vždy v polovici funkčného obdobia prezidenta. Američania si v nich volia členov Kongresu, ktorý je na rozdiel od slovenského jednokomorového parlamentu zložený z dvoch komôr – Snemovne reprezentantov a Senátu. Každé dva roky sa obmieňa celá Snemovňa reprezentantov a približne tretina Senátu.

Trumpova podpora sa podľa Štrbu pohybuje tesne nad 30 percentami, čo je historicky najnižšie číslo v porovnaní s akýmkoľvek novodobým americkým prezidentom. Prieskumy naznačujú, že republikáni pravdepodobne prídu o väčšinu v oboch komorách.

Ak Kongres ovládnu demokrati, prezident bez jeho súhlasu nedokáže presadiť legislatívu. Podľa Štrbu to však neznamená, že republikánom neprejde vôbec nič – v Amerike sa strany musia na jednotlivých zákonoch dohodnúť ad hoc. Prezident má zároveň pomerne široké právomoci aj bez Kongresu a často vládne prostredníctvom dekrétov (executive orders), ktoré Kongres môže zastaviť len veľmi výnimočne. Prejavuje sa to aj v zahraničnej politike – príkladom je vyhlásenie vojny Iránu alebo opatrenia voči spojencom.

Ak by demokrati získali väčšinu, mohlo by dôjsť k spusteniu ďalšieho impeachmentu. Trump je jediným prezidentom v americkej histórii, ktorý čelil impeachmentu dvakrát. Reálne odvolanie je však podľa Štrbu veľmi nepravdepodobné, keďže v záverečnej fáze rozhoduje Senát, kde je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov, ktorou demokrati nedisponujú. Išlo by teda skôr o politické gesto. V histórii USA sa impeachment začal len trikrát, respektíve štyrikrát, ak sa započítajú oba Trumpove prípady.

Za poklesom Trumpovej popularity stojí predovšetkým ekonomika. Štrba to ilustruje známym príbehom z roku 1992, keď volebný poradca Billa Clintona James Carville zvolal: „The economy, stupid!“ (Je to ekonomika, hlupák!). Špecifikom Ameriky sú najmä ceny benzínu, ktoré stúpajú aj v dôsledku vojny v Iráne a blokády v Hormuzskom prielive. Liter benzínu tam podľa Štrbu stojí približne jedno euro, na Slovensku okolo dvoch eur, pričom Američania sú na rast cien palív mimoriadne citliví.

Trump sa do Bieleho domu vrátil aj s prísľubom, že nebude spúšťať nové vojnové konflikty, ale bude ich ukončovať. Tento sľub sa nenaplnil – princíp izolacionizmu porušil nielen v prípade Iránu, ale aj pri Sýrii a Iraku. Podpora mu mierne klesá aj v najradikálnejšom jadre hnutia MAGA, kde ho podľa prieskumov stále podporuje približne 90 percent ľudí. Mierny úbytok nastal aj medzi hispánskymi voličmi, ktorí tradične inklinujú skôr k republikánom.

Napriek tomu zostáva Trump nespochybniteľným lídrom republikánov. Viacerí republikánski kandidáti do Senátu sa od neho však musia dištancovať v štátoch naklonených demokratom, ak si chcú udržať šancu na víťazstvo – republikán kandidujúci v Kalifornii musí presadzovať iné témy než konzervatívny republikán vo Wyomingu.

Priamy vplyv volieb na Slovensko je podľa Štrbu malý, zásadné sú najmä pre samotných Američanov – prípadne sa na ne dá pozerať cez optiku približne milióna Američanov hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. Trend postupného sťahovania sa Ameriky z Európy sa sleduje už od čias Baracka Obamu, ktorý zrušil plánovaný projekt radaru v Českej republike a raketovej základne v Poľsku. V tomto kurze pokračuje aj Trump, ktorý pri Ukrajine obmedzuje vojenskú pomoc a zodpovednosť necháva na Európu. Opakovane vyhlásil, že táto vojna nie je americkým, ale európskym problémom.

Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome alebo kto ovládne Kongres, Spojené štáty sa čoraz menej zaoberajú európskymi problémami a očakávajú, že si ich – ekonomické aj bezpečnostné – vyriešime sami. Ak by demokrati ovládli Kongres, zmena by podľa Štrbu prišla skôr v rovine rétoriky. Ani medzi demokratmi nepanuje nadšenie z toho, aby Amerika financovala prevažnú časť výdavkov Severoatlantickej aliancie.

Najzaujímavejšie súboje sa odohrajú v takzvaných fialových štátoch (Swing States). Pozornosť púta aj Texas, kde prebieha veľmi tesný súboj, či Michigan. Volebná kampaň sa sústreďuje výhradne do nerozhodnutých štátov, keďže žiadna zo strán nemíňa zdroje na územia s vopred istým výsledkom.