Končí sa rozprávka o Ficovom sociálnom štáte? Na úroky ročne dáme ako za 20 nemocníc.
Sociálne sľuby sú na dlh, ktorý vláda nedokáže skrotiť
Slovensko čelí vážnej rozpočtovej situácii. Deficit štátneho rozpočtu sa aj po troch kolách konsolidácie drží na úrovni približne 5 % HDP a rovnaká úroveň sa plánuje aj na roky 2027, 2028 a 2029. Dátový analytik Ivan Bošňák upozorňuje, že v roku 2029 budeme platiť približne 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu.
Podľa Bošňáka vláda prezentuje rozpočet ako rozpočet dobrých správ, pričom verejnosť nemá strach z deficitu ani zo zadlženia. Premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický podľa neho presvedčili verejnosť, že Slovensko nemá problém s verejnými financiami. Veľká časť publika z rozpočtu priamo profituje – od energopomoci až po platy vo verejnej správe.
Štyri miliardy eur na úrokoch
Dlh vzrástol za tejto vlády o 30 miliárd eur. Kým v rokoch 2015 až 2022 si štát požičiaval priemerne za 0,5 %, dnes si požičiava za približne 5 %. Istinu štát nespláca, len ju obnovuje nahradzovaním starých dlhopisov novými so sadzbou okolo 4,5 %. V roku 2023 išlo na úroky 1,4 miliardy eur, dnes je to dvojnásobok a budúci rok sa očakávajú 2,8 miliardy eur.
Suma 4 miliardy eur ročne predstavuje podľa analytika hodnotu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozorňuje, že najväčší problém je rýchlosť rastu dlhu a výška budúceho dlhu. Pri deficitoch nastavených na približne 5 % HDP sa dlh každý rok zvyšuje o 8 až 10 miliárd eur. Aktuálne je dlh cez 60 % HDP, do konca desaťročia by mohol dosiahnuť 75 % HDP a okolo roku 2038 až 100 % HDP.
Ekonomický rast nepríde
Podľa Bošňáka ekonomika po troch kolách konsolidácie nemá prečo rásť a Slovensko bude radi, ak neupadne do recesie. Prognózy ministerstva financií na roky 2025 a 2026 predikovali rast cez 2 %, v skutočnosti je to menej ako 1 %. Vládne opatrenia zvýšili daňovo-odvodové zaťaženie o 6 miliárd eur ročne.
Slovensko má 24 % daň z príjmov právnických osôb plus transakčnú daň, čo predstavuje 26,3 %. Poľsko a Česko majú 19 %, Maďarsko 9 % a Rumunsko 16 %. Podľa analytika treba transakčnú daň okamžite zrušiť, pretože vysáva peniaze z ekonomiky.
Ďalším problémom je odliv kvalifikovaných ľudí. V zahraničí máme vyše 300-tisíc Slovákov vo veku 20 až 65 rokov, ktorí tam platia odvody. Firmy ako Samsung odchádzajú aj preto, že chýba kvalifikovaná pracovná sila.
Investície a eurofondy
Deficit je 8 miliárd eur, úroky 4 miliardy a investície štátu 5 miliárd eur. Štát tak podľa Bošňáka škrtne 3 miliardy z investícií a spraví len 2 miliardy. Cesty, mosty, železnice, školy či nemocnice sa podľa neho neopravia, ak sa tak nestane v najbližších dvoch rokoch, kým dobiehajú eurofondy.
Klesnúť majú aj čisté príjmy z Európskej únie. Kým doteraz Slovensko dostávalo netto 3 až 4 miliardy eur ročne, v rokoch 2028 a 2029 sa v rozpočte počíta už len so 400 a 300 miliónmi eur.
Dôchodkový systém a demografia
Priebežný dôchodkový pilier podľa Bošňáka pri súčasnom demografickom vývoji nie je udržateľný. Penzijný systém vynakladá ročne 15 miliárd eur na všetky typy dôchodkov, reálne príjmy Sociálnej poisťovne zo súkromného sektora sú len 10 miliárd eur. Štát dopĺňa 3,5 miliardy eur z daní, no reálny deficit Sociálnej poisťovne je 5 miliárd eur ročne.
Jediným riešením je podľa analytika zvýšenie prosperity – prilákanie investícií do súkromného sektora, vytvorenie vyšších platov a zamestnanie viac ľudí. Platy na Slovensku sú oproti Česku nižšie o 30 %, nezamestnanosť je u nás 6 %, v Česku 3 %.
Reformy budú bolieť
Podľa Bošňáka si budú musieť uťahovať opasky všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Pravdepodobnosť je vysoká, že tlak na zmeny príde zo zahraničia od veriteľov.
Ako prvý krok vidí boj s korupciou a rodinkárstvom, zrušenie dotácií a daňových výnimiek a adresnú energopomoc namiesto plošnej. Šanca, že reformy spravia samotní politici, je podľa neho voči zásahu investorov 1 ku 10.
