Protesty na námestiach ukazujú len zúfalstvo opozície

Demonštrácie na námestiach demonštrujú iba zúfalstvo opozície

Budúcnosť Slovenska sa nedá postaviť na výkrikoch „Dosť bolo Fica!“ a „Fico do basy!“ Po každej hlbokej orbe treba aj sadiť. Ak sa niekomu z opozície aspoň trochu darí, sú to nástupnici bývalého OĽaNO. Pôvodní Obyčajní ľudia, premenovaní na Hnutie Slovensko, zacítili záujem o spoluprácu zo strany SaS, a tak Igor Matovič začal klásť ultimáta, ktorými podmieňuje svoju podporu budúcej vlády.

Umiernenejšia časť OĽaNO, z ktorej sa pred voľbami 2023 stali Demokrati, začala rokovať s Progresívnym Slovenskom o predvolebnej koalícii. To Demokratom zabezpečilo mediálne pokrytie a záujem voličov, na aký by so svojimi sotva piatimi percentami sami nemali nárok.

Opozičný volič, pre ktorého je hlavným cieľom to, aby v budúcej vláde nebol Smer, prípadne Hlas, SNS a Republika, môže pocítiť nádej, že sa to nakoniec podarí. Demokrati s pomocou progresívcov prejdú do parlamentu, opozícia sa dohodne s Matovičom a Robert Fico nezostaví svoju piatu vládu.

Matovič v rozhovore pre Aktuality.sk tvrdí, že PS bude mať vo voľbách 12, 13 percent, možno aj s Demokratmi, čo bude podľa neho veľmi slabý výsledok na porážku Fica. Tieto výpočty nedávajú zmysel, náskok PS pred Smerom sa však naozaj zmenšuje, a tak koalícia s Demokratmi vyzerá ako ich záchrana z nutnosti.

Jaroslav Naď musí v rozhovoroch odpovedať na otázky, kedy oznámia dohodu s progresívcami a či budú mať Demokrati na spoločnej kandidátke každé štvrté alebo piate miesto, no to, ako by spolu vládli, ide bokom. Demokrati sa po voľbách oddelia, lebo chcú mať vlastný poslanecký klub.

Ak chce opozícia vládnuť, musí poraziť Fica najmä matematicky a nemôže ignorovať fakt, že rok pred voľbami to vychádza len tak-tak. Spájať sa nesmie len z matematickej nevyhnutnosti a zhoda na tom, čo treba opraviť po Ficovi, nie je dostatočný politický program. Vládnuť sa nedá defenzívne.

Hlboká orba Demokratov sľubuje zakotvenie členstva Slovenska v NATO a EÚ do ústavy, obnovenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, zrušenie paragrafu 363 a transakčnej dane. Všetko sú to len reakcie. Ústavná poistka členstva v EÚ a NATO nezastaví šírenie antieurópskych nálad a zrušenie transakčnej dane je odpoveďou na spoločenskú objednávku, no nie na otázku, čím ich nahradíme.

Novú vládu opäť čaká konsolidácia, nutnosť zefektívniť dlhovú brzdu, skutočná reforma trestného práva, verejnoprávnych médií, samosprávy či dôchodkového systému. Namiesto budovania vízie postsmeráckeho Slovenska zabije opozícia, jej voliči a médiá mesiace dohadovaním, kto tomu podá ruku a kto s kým chce byť na pódiu. Samotné protesty nie sú demonštráciou jednoty, ale zúfalstva.

Výkriky „Dosť bolo Fica!“ alebo „Fico do basy!“ sú sociologickou sondou medzi priaznivcov opozičného spájania, ale budúcnosť krajiny treba založiť na niečom inom. Mikuláš Dzurinda porazil Vladimíra Mečiara preto, lebo opozícia sa vtedy spojila, no osem rokov vládol kvôli tomu, lebo voličom dal pozitívnu víziu v podobe vstupu do EÚ a NATO a modernizácie krajiny.

Do volieb zostáva necelý rok. Michal Šimečka a ďalší opoziční lídri by ho nemali márniť protestami ani spájaním. Musia ho využiť na hľadanie niečoho, čo voličom dokážu sľúbiť a dodať iba oni. Kŕčovité predvádzanie jednoty je iba dôkazom, že nič lepšie ako dosť bolo Fica stále nenašli.