Superodpočet ušetrí firmám státisíce, preverujú ho aj po rokoch
Superodpočet môže firme ušetriť státisíce eur, preveruje sa však aj po rokoch
Firma môže mať na superodpočet výskumu a vývoja legitímny nárok, a napriek tomu naraziť na problém pri daňovej kontrole. S odstupom niekoľkých rokov totiž nemusí byť najväčším kameňom úrazu to, či vývoj reálne prebiehal, ale či ho firma dokáže dostatočne preukázať.
Superodpočet na výskum a vývoj je daňový nástroj, ktorý firmám umožňuje dodatočne odpočítať od základu dane časť výdavkov vynaložených na vlastné projekty výskumu a vývoja. Firma tak môže pri splnení zákonných podmienok znížiť svoju daňovú povinnosť napríklad vďaka nákladom na zamestnancov pracujúcich na vývoji, materiál či ďalšie oprávnené výdavky súvisiace s projektom.
Počet firiem využívajúcich superodpočet rastie
Za poslednú dekádu sa superodpočet stal významným nástrojom podpory firemného vývoja. Kým v roku 2015 ho využilo len 83 subjektov, za rok 2024 ich bolo už 546. Celkový objem uplatneného superodpočtu dosiahol približne 268 miliónov eur, čo predstavovalo predpokladanú úsporu na dani viac ako 56 miliónov eur. Pri šiestich z desiatich subjektov výška superodpočtu presiahla 100-tisíc eur. V roku 2025 počet subjektov mierne klesol, no i tak si 529 spoločností znížilo základ dane až o 228,5 milióna eur.
Preukázanie oprávnenosti je kľúčové
Pri spätnej daňovej kontrole môže nastať situácia, keď technický riaditeľ ani časť vývojárov už vo firme nepracujú, účtovníctvo prešlo na nový systém a projekt treba zdokumentovať nanovo. Odpovede na otázky, čo firma vyvíjala, aký technický problém riešila, v čom spočívala neistota výsledku, kto na projekte pracoval a aké náklady s ním súviseli, môžu byť rozptýlené v rôznych systémoch a je potrebné ich spojiť do jedného konzistentného príbehu podloženého dôkazmi.
„Pri superodpočte sa často sústredíme na otázku, či firma spĺňa podmienky na jeho uplatnenie. Rovnako dôležitá je však otázka, či to bude vedieť aj spätne preukázať. To, čo dnes všetci ľudia zapojení do projektu považujú za samozrejmé, už o niekoľko rokov samozrejmé byť nemusí,“ upozorňuje Filip Kasnár zo spoločnosti Novo Consulting.
Kvalitná dokumentácia preukazuje väzby medzi nákladmi
Zákon vyžaduje písomný projekt výskumu a vývoja s predpísanými náležitosťami a oddelenú evidenciu nákladov zahrnutých do odpočtu. V praxi však môže byť potrebný širší súbor podkladov – účtovné doklady preukazujú vznik nákladu, výkazy práce pomáhajú doložiť zapojenie zamestnancov a technické výkresy, protokoly o skúškach či softvérová dokumentácia zachytávajú, čo sa počas projektu dialo.
„Nestačí mať účtovné podklady v jednom systéme a technické informácie v druhom. Pri spätnej obhajobe musí byť zrejmé, ako spolu súvisia. Dokumentácia by mala umožniť pochopiť projekt aj človeku, ktorý pri jeho realizácii nebol,“ vysvetľuje Branislav Krajčírik, partner vo firme Novo Consulting.
Externý poradca neznamená automaticky istotu
Samotná spolupráca s poradenskou spoločnosťou ešte neznamená, že má firma celý proces pokrytý. Rozsah a kvalita služieb sa môžu výrazne líšiť. „Z našej praxe pri daňových kontrolách superodpočtu je zrejmé, že metodický pokyn je kľúčový dokument pre jeho správne uplatnenie. Tvorba dokumentácie podľa metodického pokynu v plnom rozsahu ale, žiaľ, určite nie je štandard medzi všetkými poradenskými spoločnosťami,“ upresňuje Filip Kasnár.
Kontrola sa začína ešte predtým, než príde kontrolór
Najjednoduchšie sa dôkazy zhromažďujú vtedy, keď vznikajú. Ak firma už pri realizácii projektu vie, aké informácie potrebuje evidovať, kto je za ne zodpovedný a kde budú uložené, nemusí po rokoch rekonštruovať jeho históriu z faktúr, e-mailov a spomienok bývalých zamestnancov.
„Dobrá dokumentácia by mala obstáť aj bez človeka, ktorý ju vytváral. Ak potrebujeme pri každej otázke hľadať niekoho, kto si ešte pamätá, ako projekt pred rokmi prebiehal, je to signál, že príliš veľká časť informácií zostala nezdokumentovaná,“ dodáva Kasnár.
