Tatranský výnimočný dizajn pomaly chátra. Namiesto záchrany kovaných kamzíkov nové vlajky?
Označníky vstupov do Tatranského národného parku chátrajú
VYSOKÉ TATRY – Pri príjazde do Vysokých Tatier sa národný park nezačína až pri prvom turistickom chodníku. Tatranský národný park (TANAP) začína tam, kde cesta z podhoria pretína jeho hranicu. Popri hlavných cestách do hôr vyrástli približne pred 50 rokmi výnimočné architektonické a sochárske výtvory.
Označníky už desaťročia vítajú návštevníkov Vysokých Tatier zo všetkých smerov. Dnes sa však namiesto ich záchrany a obnovy hovorí o stavaní nových stožiarov s vlajkou.
Od hrdého maskota po pohodenie v tráve
Prieskum príjazdových tepien do národného parku odhaľuje pestrú, no miestami smutnú mozaiku. Pri hlavných cestách vznikli dva typy umeleckých výtvorov: elegantné kované siluety kamzíka na podstavcoch z tatranského kameňa a masívne betónové sochy z geometrických tvarov. Ich osud sa dramaticky líši. Jedného kovaného kamzíka pravdepodobne ukradli zberači kovov, ďalší leží pohodený v tráve. Tri označníky zostávajú v dobrom stave.
Prehľad exteriérových diel
Dolný Smokovec (cesta II/534 od Popradu): Kovaná plastika kamzíka na kamennom podstavci so znakom TANAP-u stojí oproti známemu penziónu.
Tatranská Lomnica (cesta II/540 od Veľkej Lomnice): Betónový totem s trojjazyčným nápisom a stredovým plastickým prvkom sa nachádza pri areáli bývalého kempu Eurocampu FICC.
Podbanské (cesta II/537 od Pribyliny): Vstup do hôr z Liptova zdobí betónový monument s nápisom TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK a výrezom siluety tatranských štítov.
Lysá Poľana (cesta III/3078 pri hranici s Poľskom): Kované logo kamzíka leží zabudnuté v tráve pri betónovom stĺpe s logom Východoslovenského múzea v Košiciach. Cez cestu je vynovený vstup s drevenou bránou do Bielovodskej doliny.
Tatranská Kotlina (cesta I/66 od Spišskej Belej): Kovový kamzík bol pred vyše 15 rokmi odpílený, pravdepodobne skončil v zberných surovinách. Zostal len kamenný podstavec.
Nové stožiare alebo obnova?
V poslednom období rezonuje zámer ministerstva životného prostredia osádzať v národných parkoch nové stožiare so štátnymi vlajkami. Pri pohľade na terén Vysokých Tatier vyvstáva otázka, prečo budovať nové stĺpy v chránenej prírode, keď pri vstupoch stoja autorské diela, na ktoré sa zabudlo.
Pôvodné označníky nesú lokálny patriotizmus, identitu aj úctu k prírode – označením TANAP, trojjazyčným nápisom pre zahraničných hostí či motívom kamzíka tatranského. Alternatívou je zreštaurovanie kovaného kamzíka v Lysej Poľane, vytvorenie repliky a osadenie na opravený podstavec pri Tatranskej Javorine či očistenie betónových sôch na Podbanskom a v Tatranskej Lomnici.
Obnova by stála zlomok rozpočtu plánovaných novostavieb. Redakcia sa Správ TANAP-u pýtala na stav označníkov, autorov a ďalšie detaily, odpovedí sa nedočkala. Dočasne poverený riaditeľ Michal Babnič na poste skončil, na vymenovanie nového riaditeľa sa čaká.
Príbeh tatranského symbolu
Pôvod diel siaha do 70. a 80. rokov 20. storočia, do obdobia rozmachu cestovného ruchu po majstrovstvách sveta v lyžovaní v roku 1970. Vznikla potreba vizuálne zjednotiť a dôstojne označiť hranice najstaršieho slovenského národného parku.
Tatranci oslovili výtvarníkov a architektov modernistickej generácie. Namiesto plechových značiek navrhli koncept umelecky stvárnených vstupných brán. Tvorcovia použili tatranské riečne kamenivo, liaty betón a kováčsky spracovanú oceľ. Ústredným motívom sa stal kamzík tatranský, endemický druh a oficiálny znak národného parku.
Totemy sú dnes autentickým svedectvom doby a hodnotným úžitkovým umením v otvorenej krajine. Kompetentné organizácie by mali pozornosť nasmerovať aj k záchrane miznúcich pamätníkov tatranského dizajnu.
