Slovensko je medzi 9 krajinami, kde sa majetkové nožnice privierajú
Slovensko patrí medzi deväť krajín, kde sa majetkové nožnice privierajú. Kde je háčik?
Slovensko sa ocitlo v skupine deviatich krajín sveta, v ktorých sa podiel majetku najbohatšej desatiny obyvateľstva za posledných 20 rokov zmenšil. Vyplýva to zo správy Global Wealth Report od spoločnosti Allianz.
Na prvý pohľad ide o pozitívnu správu. Analytici však upozorňujú, že za poklesom podielu najbohatších nemusí byť chudobnenie milionárov, ale rýchlejší rast majetku ostatných skupín.
Allianz meria iba čisté finančné aktíva mínus dlhy a nezahŕňa nehnuteľnosti. Na Slovensku pritom domácnosti držia väčšinu bohatstva práve v nehnuteľnostiach.
Čo hovoria analytici
Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce uvádza, že z poklesu podielu top 10 % nevyplýva, že milionári schudobneli. Ide o relatívny ukazovateľ. Pripomína, že podľa štúdie Eurofound z roku 2025 tvoria nehnuteľnosti v skupine 20 % najmenej majetných na Slovensku 75,9 % hrubých aktív oproti 45,4 % vo Francúzsku.
Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave vidí za vývojom príbeh, že ostatné skupiny dobiehali bohatších rýchlejšie. Za rastom majetku stredných vrstiev podľa neho stojí rast reálnych príjmov a pozitívny vývoj na finančných trhoch.
Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne hovorí, že finančný majetok ostatných domácností rástol relatívne rýchlejšie. Upozorňuje však, že finančný majetok je na Slovensku rozdelený pomerne rovnomerne, no jeho celkový objem zostáva v európskom porovnaní nízky.
Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov upozorňuje, že pri interpretácii treba byť opatrný, keďže najbohatšie domácnosti sú vo výberových zisťovaniach často nedostatočne zastúpené a časť ich majetku sa meria komplikovane.
Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko pripomína, že do najbohatších 10 % na Slovensku nepatria zďaleka len milionári a že Slovensko má dlhodobo jednu z najrovnomernejších distribúcií príjmov v Európe.
Dominik Hapl z Across Private Investments vidí pozitívum v tom, že rozvoj po vstupe do EÚ priniesol rast hodnoty majetku aj pre širšiu populáciu. Negatívom je, že majetok bežných Slovákov je v nehnuteľnostiach, nie v peniazoch.
Ondrej Greguš z XTB uzatvára, že výsledky nehovoria o chudobnení milionárov, ale o tom, že finančný majetok ostatných skupín rástol relatívne rýchlejšie. Nižšia koncentrácia však automaticky neznamená vysokú životnú úroveň.
