Dlh žúp: 100 eur na hlavu, Trenčiansky kraj najviac

Župy majú dlhy v priemere 100 eur na hlavu. Najmenej v Nitrianskom a najviac v Trenčianskom kraji

Priemerné zadlženie na obyvateľa samosprávneho kraja sa medziročne zvýšilo o tri eurá. Miera zadlženia všetkých ôsmich vyšších územných celkov bola ku koncu roka 2025 na úrovni 26,9 percenta. Rok predtým to predstavovalo 26,2 percenta, a tak z 97 eur sa zvýšil dlh na rovných 100 eur na hlavu.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) po roku opäť vytvoril analýzu finančného zdravia vyšších územných celkov (VÚC) a prezentoval výsledky za rok 2025. Celý projekt realizuje od roku 2012. Organizácia konštatuje, že finančné zdravie žúp sa prestalo zhoršovať, ostáva však na najhoršej úrovni od roku 2016.

Vyššie územné celky sú blízko k historicky najnižšiemu zadlženiu z roku 2019, priemerná miera zadlženia všetkých ôsmich krajov bola ku koncu roka 2025 na úrovni 26,9 percent. Je to pomer celkového dlhu samosprávy k bežným príjmom z predchádzajúceho roka, vyjadrený v percentách. Ide najmä o bankové úvery a pôžičky, investičné projekty financované úverom či spolufinancovanie eurofondových projektov.

Nitrianska župa dostala „dobrú“ päťku

Údaje o hospodárení vyšších územných celkov získava INEKO od ministerstva financií SR a sú to údaje, ktoré rezort získava prostredníctvom povinného pravidelného výkazníctva od samotných samospráv.

INEKO vytvorilo vlastnú metodiku, na základe ktorej je možné každej obci či VÚC priradiť skóre, ktoré v sebe sumarizuje najdôležitejšie ukazovatele hospodárenia samosprávy. Skóre je v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po 6 bodov (najlepší výsledok). Sleduje celkovú výšku dlhu, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti či záväzky viac ako 60 dní po splatnosti.

„Spomedzi všetkých krajov dosiahol najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia Nitriansky VÚC so skóre 5,04 bodu. Iba preň platí, že získal vyššie hodnotenie ako 5 bodov, vďaka čomu ho hodnotíme ako samosprávu s výborným finančným zdravím,“ priblížilo INEKO.

Prešovský a Bratislavský získali zhodne 4,85, Trnavský 4,83, Trenčiansky 4,69, Žilinský 4,67, Banskobystrický 4,54 a napokon Košický vyšší územný celok s výsledkom 4,18 bodu. Týchto sedem krajov INEKO hodnotí ako župy s dobrým finančným zdravím.

„Priemerné skóre finančného zdravia za všetky VÚC predstavuje 4,33 bodu, čo je rovnaký výsledok ako rok predtým (2024). Zároveň to znamená, že ostáva na najhoršej úrovni od roku 2016,“ konštatuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy.

Najvýraznejšie zlepšenie finančného zdravia za uplynulý rok zaznamenali v Trenčianskom (+0,18), Prešovskom (+0,06) a Trnavskom VÚC (+0,05). Medziročne si pohoršili Bratislavský (-0,05) a mierne aj Košický VÚC (-0,03).

Najvyšší dlh v Bratislavskom kraji

Priemerná miera zadlženia všetkých ôsmich vyšších územných celkov bola ku koncu roka 2025 na úrovni 26,9 percent bežných príjmov, o rok skôr to bolo 26,2 percenta.

„Župy tak nenadviazali na pokles dlhu z rokov 2023 a 2024, naďalej sú však blízko k historicky najnižšiemu zadlženiu z roku 2019 (25,4 %),“ poznamenáva INEKO. Dlh narástol v šiestich krajoch, znížiť ho dokázali iba v Trenčianskom a Trnavskom kraji.

Žiadny spomedzi ôsmich vyšších územných celkov neprekročil zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 percent z bežných príjmov predchádzajúceho roka a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 percent).

„Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2025 v Bratislavskom kraji (34,2 %), čo v jeho prípade znamená mierne zhoršenie oproti roku predtým (31,4 %). Naopak, najnižší stav zadlženia k bežným príjmom zaznamenali v Nitrianskom samosprávnom kraji (7,5 %),“ píše v analýze INEKO. Dlh dokázali počas roka 2025 najviac znížiť v Trenčianskom kraji, a to o 4,6 percentného bodu (z 35,8 na 31,2 %). Pokles dlhu sa podaril aj v Trnavskom kraji.

Možné skryté dlhy

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy upozornil, že nie sú vylúčené dlhy, ktoré niektoré vyššie územné celky skrývajú napríklad ich prenesením na podriadené organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti, napríklad cez obdobu PPP projektov.

Najnižší dlh v prepočte na jedného obyvateľa je v Nitrianskom kraji, 30 eur. Najvyšší je v Trenčianskom kraji (121 eur) a Košickom kraji (120 eur). V Bratislavskom kraji predstavuje dlh 117 eur na hlavu, v Prešovskom 113, v Banskobystrickom 111, 100 eur je to v Trnavskom kraji a posledným je Žilinský kraj s výškou 85 eur.

Formálne nedodržanie pravidiel

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy našiel aj formálny problém, a to absenciu záväzkov viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Týkalo sa to iba Košického kraja s hodnotu na úrovni 0,02 percenta.

„Možno označiť za veľmi nízky podiel, ktorý môže nastať napríklad v dôsledku toho, že župa je síce dostatočne solventná, no odmieta uznať oprávnenosť niektorého záväzku. Môžeme teda konštatovať, že žiadna župa nemá reálny problém so solventnosťou a ide skôr o formálne nedodržanie pravidiel,“ vysvetľuje v analýze INEKO.