Maďarská národná volebná komisia zamietla schválenie celoštátneho referenda o zavedení priamej voľby prezidenta.

Madarska narodna volebna komisia zamietla schvalenie celostatneho referenda o zavedenie priamej volby prezidenta

Maďarská Národná volebná komisia odmietla celoštátne referendum o priamej voľbe prezidenta

Maďarská Národná volebná komisia (NVB) potvrdila svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o konanie celoštátneho referenda, ktoré by malo za cieľ zaviesť priamu voľbu prezidenta. Tento krok bol oznámený dňa 12. júna 2026 a jeho legitímnosť bola opodstatnená historickým precedensom z roku 2015. NVB vyhlásila, že plebiscit by totiž ohrozil výhradnú ústavnú pravomoc parlamentu voliť prezidenta, čo je právne neprípustné.

Ústava a voľba prezidenta

Podľa maďarskej ústavy je prezident volený parlamentom a nie priamym hlasovaním občanov. Tento bod bol kľúčový pre rozhodovanie komisie, ktorá zdôraznila, že ak by občania hlasovali za zmenu v spôsobe volieb, mohlo by to viesť k oslabeniu parlamentnej moci. „Úspešné referendum by viedlo k tomu, že by sa parlament musel vzdať svojho výhradného práva voliť prezidenta, a právne je to neprijateľné,“ uviedla NVB vo svojom zdôvodnení.

Vyhlásenie premiéra a hrozba odvolania

Maďarský premiér Péter Magyar, ktorý prevzal moc po aprílových parlamentných voľbách, vyzval prezidenta Tamása Sulyoka, aby odstúpil do 31. mája 2026. Po prezidentovom odmietnutí takejto výzvy, Magyar avizoval pripravenosť iniciovať právne a ústavné procesy na jeho odvolanie, pričom by na to potreboval podporu dvojtretinovej väčšiny v parlamente.

Historické pozadie rozhodnutia

NVB sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na precedent, ktorý existuje od roku 2015, keď bola podobná otázka zamietnutá z rovnakých dôvodov. Tento krok poukazuje na tendencia vo volebnej politike, ktorá bráni zmene praxí, ktoré sú zakotvené v ústave a stanovujú jasné pravidlá ohľadom voľby hlavy štátu.

Možnosti pre budúcnosť

Odmietnutie referenda môže mať ďalekosiahle dôsledky pre politickú situáciu v Maďarsku, najmä v kontexte vývoja vládnych politík a subjektívnych obvinení voči existujúcej administratíve. Otázka priamej voľby prezidenta môže opäť povstať, najmä ak bude verejnosť presadzovať dôležité zmeny v demokratických praktikách krajiny.