Slovenské verejné financie v kritickom stave: Na stabilizáciu je potrebných takmer 8 miliárd eur.
Slovenské verejné financie v kritickom stave: Na stabilizáciu treba takmer 8 miliárd eur
Slovenské verejné financie sa nachádzajú v zložitom a kritickom stave, pričom na ich stabilizáciu by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške takmer 8 miliárd eur. Tento alarmujúci stav bol potvrdený na nedávnej tlačovej konferencii, kde predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth spolu s členom Jurajom Kotianom upozornili na rastúce problémy v oblasti hospodárenia štátu. Historicky najvyššie príjmy štátneho rozpočtu za posledných 25 rokov však neviedli k výraznému zníženiu deficitu, ktorý naďalej rastie, a slovenská štátna pokladnica sa čelí nielen vysokému dlhu, ale aj zlému stavu dôchodkového systému.
Hlavné hrozby pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií sú veľmi zjavné. V posledných rokoch sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil a zostáva v pásme vysokého rizika už štvrtý rok za sebou. Tento ukazovateľ odráža potrebu zvyšovania daní a odvodov alebo znižovania štátnych výdavkov, aby sa verejný dlh udržal pod 50 % hrubého domáceho produktu (HDP) v dlhodobom horizonte. V roku 2025 bola táto hodnota vypočítaná na 5,5 % HDP, čo zodpovedá sumy 7,9 miliardy eur.
Konsolidačná pasca a dočasné riešenia
Aj keď slovenská vláda v posledných troch rokoch prijala viacero konsolidačných balíčkov, v reálnom zlepšení fiškálnej situácie však nepriniesli žiadne zásadné výsledky. Naopak, rastúce príjmy štátu z daní a odvodov sú spojené s neustálym zvyšovaním výdavkov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza, že veľká časť prijatých opatrení má len dočasný charakter a nie sú trvalým riešením.
Okrem toho odborníci varujú pred tzv. „konsolidačnou pascou“, v rámci ktorej zvyšovanie príjmov cez dane a odvody zhoršuje konkurencieschopnosť hospodárstva, čo môže v budúcnosti vyvolať potrebu ďalších škrtov. Dôchodkový systém je taktiež hlavnou zložkou problému s dlhodobou udržateľnosťou, obzvlášť s ohľadom na zhoršujúcu sa demografickú situáciu a starnúcu populáciu, ktorá v slovenských zemepisných šírkach bude čeliť stále väčšiemu dopytu po zdravotnej a dôchodkovej starostlivosti.
Historické maximá dlhu
Hrubý dlh Slovenska dosiahol vlani historické maximum 61,4 % HDP. Bez prijať ďalších konsolidačných opatrení by sa odhadovalo, že dlh by mohol stúpnuť až na symbolickú hranicu 100 % HDP do roku 2038. V nedávno zverejnených materiáloch ministerstvo financií priznalo, že do konca volebného obdobia sa plánuje prijímanie iba minimálnych opatrení. Očakáva sa, že deficit dosiahne v tomto roku úroveň približne 4,3 % a v budúcom roku sa prakticky nezmení na úrovni 4,2 %.
Predseda RRZ Ján Tóth dodal, že krátkodobé ciele znižovania deficitu by sa mali pretransformovať na dlhodobé zlepšenie hospodárenia a finančnej stability. Spomalenie hospodárskeho rastu a externé ekonomické faktory sťažujú už aj tak napätú situáciu verejných financií, pričom bude nevyhnutné zohľadniť aj potrebu zmien pre zabezpečenie udržateľného rozvoja a pokrytie potrieb starnúcej populácie.
