Spojiť sa v boji proti migrantom je zbabelé.
Politika strachu a xenofóbie v Európe
Keď sa pozrieme na súčasnú situáciu v postkomunistických krajinách, jedna vec je jasná – strach z migrácie je zneužívaný na politické ciele. To, čo kedysi posúvalo hranice solidarity, sa dnes v tejto časti Európy premenilo na boj proti bezmocným a zraniteľným. Politici, ktorí si žili voľne na Západe, teraz zrazu zavádzajú tvrdé opatrenia voči tým, ktorí sa snažia uniknúť pred vojnou a chudobou.
Odmietnutie solidarity, ktoré stojí za to odsúdiť
Česko a Poľsko sa odhodlali stať sa neprístupnými pevnosťami, ignorujúc vlastnú históriu, kedy ich občania utiekli na Západ, hľadajúc lepší život. Politická rétorika sa zmenila na odsúdenie migrantov, ktorí sú označovaní za nebezpečenstvo. Tieto štáty sa snažia očistiť svoju históriu, no zabúdajú, že ich osudy sú prepojené s osudmi iných, ktorých sa dnes snažia odsunúť.
Liberalizmus a kresťanské hodnoty namiesto klasických predpokladov
V krajine, ktorá sa hrdí svojou kresťanskou tradíciou, je paradoxne opomínaný princíp pomoci blížnemu. Namiesto toho, aby sme sa aspoň pokúsili o integráciu niekoľkých jednotlivcov, ktorí by sa mohli stať súčasťou našich spoločností, sa volí cesta najmenšieho odporu. Ekonomické argumenty sú vytrhnuté z kontextu, zatiaľ čo demografická kríza prehlbuje existujúce problémy. Odborníci varujú, že nedostatok pracovnej sily sa bude zhoršovať, avšak reakcie politikov zostávajú chladné.
História, ktorú je potrebné si pripomínať
Poliaci a Česi by mali pamätať na to, že solidarity im kedysi bola preukázaná. História ponúka lekcie, ktoré sú dnes ignorované. Tí, ktorí utekali z bývalého Československa, mohli zažiť otvorenosť Západu. Dnes si však vyžadujú podmienky, ktoré by predtým sami kritizovali. Solidarita, ktorú prijali, teraz zamieňajú za prax odstretu a uzavretosti.
Ľudská hrôza a logika vojny
Stojí za zamyslenie, akým spôsobom sa vyjadrujeme o migrantov a že mnohí na Západe vnímajú naše postoje ako vrchol nehumánnosti. Odmietanie poskytnúť prístrešie tým, ktorí sú zraniteľní, je nielen neľudské, ale aj krátkozraké. Základem našej civilizácie je zatiaľ čosi iné – právo na dôstojný život pre každého. Je nesmierne naliehavo potreba, aby sme prehodnotili, čo vlastne znamená domov a kto skutočne patrí do našich regiónov.
Ako má vyzerať budúcnosť?
Pýtali ste sa niekto, aký má byť náš ďalší krok? Povedzme si otvorene – odmietanie integrácie neprinesie nič dobrého. Naopak, prinesie smútenie nad stratami a utrpením, ktoré si sami spôsobujeme. Naša odpoveď na prorocké varovania historikov a odborníkov bude? Dúfajme, že nebude len ignoranciou, ale i snahou o zmenu.
