Nominanti Martiny Šimkovičovej ponúkajú len kolotoče s labuťami.
Gýč a nevkus v slovenskej kultúre
Ako sa kultúrne podujatia stávajú obyčajným gýčom, je otázka, ktorá nás núti zamyslieť sa nad súčasným stavom umenia na Slovensku. Umelecko-kultúrne iniciatívy ako Bienále ilustrácií Bratislava (BiB) sú na prahu skazy, pričom niekdajšia sláva sa pretransformovala na prázdne ceremonie a bezduché výstavy. Hlavní aktéri, namiesto toho, aby viedli k dynamickej evolúcii kultúry, sa zapli do mechanizmov stagnácie a fatálnej nekompetencie.
Minulosť vs. súčasnosť
Súčasná situácia nie je len predzvesťou neznesiteľného estétizmu, ale aj hľadania únikov v koncepte, ktorý nás vracia do doby, keď sa umelecké dielo prezentovalo na ťažkopádnych paneloch. Očividně sa len s nostalgiou môžeme dívať na časy, kedy sa insitné umenie a ilustrácie dostávali do povedomia ako niečo relevantné a významné, dnes však ide o mŕtve obdobia, prežité a zabudnuté.
Prostitúcia umenia
Obávam sa, že patríme do éry hlbokého gýču. Rozdať plakety a ocenenia je dnes bežné, no ich skutočná hodnota sa vytráca v mori nevkusu. Mladí ilustrátori, ktorí by sa mohli stať heraldmi zmien, sú utlačovaní a vystavovaní situáciám, kde ich práca má byť poznačená losami a bezduchými dekoráciami. Umelci ako Alexandra Kusá majú nie len povinnosť, ale aj privilégium vyzdvihnúť umelecké hodnoty nad banalitami, ktoré sa na nás sypú z každého rohu.
Rugova kríza a kultúrna politika
Kultúrne politiky, ktoré sa nezastavili na povrchu, ale skôr prehlbovali do zložitých a mučivých hier prázdnych gest, sú burcujúcim signálom potrebným na prebudenie. V tomto prostredí sa stratila snaha o skutočnú inovácie a umeleckú reflexiu. Medzinárodné podujatia by mali byť miestá, kde sa stretajú myšlienky a nie len politické hry. Súčasná generačná kríza je ďalším dôkazom, že korene gýču sú pevne zasadené v našich kultúrnych inštitúciách.
Vysaďme gýč na okraj!
Pokiaľ sa nielen umelci, ale aj vedenie galérií a festivalov nevzchopia z letargie, ostaneme na úrovni kolotočov s labuťami a nepoužiteľných dekorácií. V tejto dobe, keď ostatní dokážu napredovať a adaptovať sa, sme dostali výčinu, ktorá hrozí zatlačiť umenie do nohavíc nevkusu. Ale naši umeleckí režiséri si spokojne oddychujú na služobných cestách a snažia sa veriť, že kríza prejde, ak budú dostatočne mlčať.
Príležitosť pre zmenu
Slovenská národná galéria a jej predstavitelia musia byť schopní zapojiť čerstvé hlavy a nájsť nové cesty, alebo si zdržiavať svoje posty, zatiaľ čo sa kultúrne hodnoty rozpadávajú pod tlakom ich nečinnosti. Vyžaduje sa rovnako energické ako aj radikálne prehodnotenie existujúcich formátov, ak sa chceme posunúť dopredu a poskytnúť slovenskému umeniu zaslúžené miesto v medzinárodnom prostredí.
Budúcnosť kultúry
Je len otázkou času, kedy sa prejavia dôsledky tejto umelohmotnej kultúry, podliehajúcej prísnym kritériám bezduchosti. Môže byť hrdinskou úlohou tých, ktorí majú odhodlanie zadržať v rukách prúdy gýču a vniesť opäť významné hodnoty do umenia. Aká bude budúcnosť slovenského umenia, leží v našich rukách – a to doslova, pretože už je načase zbaviť sa starých praktík a pozru, ak čo je skutočne potrebné.
