Anna Daučíková si prevzala ocenenie Biela vrana za rok 2024

Anna Daučíková si prevzala ocenenie Biela vrana za rok 2024

Bielu vranu získala Anna Daučíková

Ocenenie Biela vrana získala medzinárodne etablovaná vizuálna umelkyňa a pedagogička Anna Daučíková, ktorá vystavuje po celom svete a je pokladaná za pionierku LGBTI+ hnutia na Slovensku. Stála pri vzniku feministického časopisu Aspekt aj Iniciatívy Inakosť.

Občianske témy prenáša aj do svojej tvorby. Reflektuje v nej otázky tela, identity, spoločenských noriem aj moci inštitúcií. Ocenenie získava za celoživotnú vernosť pravdivosti k sebe, odvahu k sebavyjadreniu napriek nehostinnému spoločenskému prostrediu a príklad, ktorý inšpiroval mnohých ďalších spájať sa v presadení svojich práv.

Biela vrana sa ocenením Anny Daučíkovej symbolicky vracia k prvej generácii občianskych aktivistov, ktorí položili základy pre slobodu a rast občianskej spoločnosti po páde komunizmu v podmienkach, kde často čelili nepochopeniu a osamoteniu.

Anna Daučíková sa narodila v roku 1950 v Bratislave. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Sklo v architektúre Václava Ciglera. Vo viacerých rozhovoroch opísala, že od detstva pociťovala nesúlad medzi svojím telom a identitou, ktorú jej prisudzovalo okolie.

V rokoch 1979 až 1991 žila a pracovala v Moskve. Po návrate do Bratislavy spoluzakladala feministický časopis Aspekt, ktorý sa aj vďaka nej venoval témam sexuálnych menšín. V 90. rokoch – teda v období, keď sa ľudia pre svoju inakosť vo verejnom priestore mnohokrát stávali terčami agresie či dokonca fyzických útokov – bola akousi neformálnou hovorkyňou za práva LGBT+ ľudí na Slovensku.

V roku 1994 sa umelkyňa vo Švajčiarsku zoznámila s technikou videoart, čo neskôr označila za dôležitý moment svojej cesty k videu. Jej prvé snímky sa sústredili na detaily rúk, pohyb a telesnosť. Neskôr prešla aj k pozorovaniu situácií vo verejnom priestore.

V roku 2000 bola Daučíková pri vzniku neformálnej platformy Iniciatíva Inakosť, ktorá sa neskôr zmenila na občianske združenie. Jeho web uvádza, že umelkyňa bola inšpiráciou aj pri výbere názvu. V roku 2001 sa zúčastnila jedného z prvých dúhových pochodov na Slovensku. O rok neskôr sa spolupodieľala na príprave Správy o diskriminácii lesbických žien, gejov, bisexuálov a bisexuálok na Slovensku.

Občianske témy však nekomunikuje len prostredníctvom aktivizmu, ale prenáša ich aj do svojej umeleckej tvorby. K jej známym fotografickým dielam patrí konceptuálna séria Výchovné cvičenie, pri videu je to napríklad séria Portrét ženy s inštitúciou. Vizuálne umenie Anny Daučíkovej si našlo divákov v londýnskej Tate Modern, berlínskej galérii KW Institute for Contemporary Art aj v Slovenskej národnej galérii.

Od konca 90. rokov pôsobila aj ako pedagogička. Najprv na Vysokej škole výtvarných umení, neskôr sa stala docentkou na pražskej Akadémii výtvarného umenia, kde v rokoch 2010 až 2019 viedla ateliér Nové médiá II, Školu Anny Daučíkovej. Umelkyňa žije a tvorí v Prahe.

Len nedávno odmietla cenu českého ministra kultúry Ota Klempířa za prínos v oblasti výtvarného umenia a pedagogického pôsobenia pre nezlučiteľnosť kultúrnej politiky pod jeho vedením s princípmi a praxou jej profesného a občianskeho života.