Pellegrini si všimol 17. november. Už nie je prezidentom Hlasu
Peter Pellegrini si všimol 17. november. Už nie je prezidentom Hlasu
Väčšina slovenských voličov sa definuje a správa ľavicovo. Moderná ľavica však nemôže svoju popularitu stavať na nostalgii za husákovskými štátnymi bytmi a mliekom za dve koruny. Na Petra Pellegriniho môžeme mať rôzne názory, no v jednom sa asi zhodneme: pevnosť postojov nie je jeho prednosťou. V jednom je však prezident nečakane a vzhľadom na svoj politický profil až šokujúco konzistentný – v pozitívnom pohľade na 17. november. Je to jedna z mála vecí, v ktorých je dlhodobo kritický voči vláde Roberta Fica.
Tento rok bol najkritickejší
Pred dvomi rokmi označil výročie Nežnej revolúcie za jeden z najvýznamnejších dní v našej histórii a vláde vyčítal, že nepripravila žiadne oficiálne oslavy. „Presne tak ako príchod svätého Cyrila a Metoda, Slovenské národné povstanie či Duklianska operácia, aj 17. november znamenal zásadnú zmenu v našich životoch. Umožnil nám prihlásiť sa k hodnotám, ktoré dodnes tvoria základ vyspelého sveta,“ povedal Pellegrini v mimoriadnom prejave v roku 2024.
O rok neskôr bol k vláde ešte kritickejší a zrušenie voľna na Deň boja za slobodu a demokraciu zhodnotil ako zlé rozhodnutie. „Zbytočne to prispieva k zvýšeniu napätia, pretože sa ukazuje, že občania tento sviatok považujú za jeden z najdôležitejších v novodobej histórii,“ tvrdil. Podľa Pellegriniho má 17. november 1989 rovnaký význam ako SNP.
Tento rok zvolil najostrejšie slová, keď rokovanie vlády o spolupráci s Ruskom v medzivládnej komisii označil za zbytočnú provokáciu, ktorá môže mediálne zatieniť tento sviatok. „Ak to bol zámer, tak sa to Úradu vlády podarilo. 17. november mal byť o tom, aby sme hovorili o udalostiach z osemdesiateho deviateho,“ poznamenal prezident.
Už nie je prezident Hlasu
Premiér Fico vo videu k 17. novembru poznamenal, že zahraničie nám ho závidí, „nech už ten proces riadil ktokoľvek“, ani raz nespomenul slová ako totalita či komunistický režim a väčšinu trojminútového prejavu venoval útokom na opozíciu a vychvaľovaniu svojej vlády. Prezident Pellegrini, naopak, komunistickú totalitu nezatajil, ale zdôraznil. „Patrí aj tým, ktorí počas komunistického režimu boli väznení a mučení. A patrí aj tým, ktorí besnenie tohto režimu neprežili a všetkým rodinám týchto pozostalých,“ vyhlásil pri pamätníku politických väzňov.
Ak si o Pellegrinim myslíme, že je koaličným a straníckym prezidentom, často je to oprávnené. Minimálne v tomto prípade to však už neplatí. Hlava štátu je vo vzťahu k Nežnej revolúcii väčším demokratom ako voliči Hlasu. Agentúra NMS vlani namerala, že toto výročie vníma veľmi pozitívne len 36 percent voličov Hlasu a skôr pozitívne 38 percent. Až 47 percent jeho voličov podporovalo zrušenie voľna v tento deň.
Husársky kúsok Smeru
Smer bol jedinou stranou v prieskume, v ktorej vníma 17. november pozitívne menej než polovica voličov. V názore na to, či by sa nám bez Nežnej revolúcie žilo lepšie, sú priaznivci Hlasu rozdelení: 46 percent si myslí, že áno, 46 percent, že nie. Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka sú dve tretiny voličov Smeru presvedčené, že ak by komunizmus nepadol, žilo by sa im lepšie. Až 58 percent priaznivcov Republiky tvrdí, že by sa nám bez 17. novembra 1989 žilo lepšie.
Nežná revolúcia nepatrí pravici
„Sedemnásty november je sviatkom kaviarne i továrne. Sviatkom jeho pamätníkov, aj tých, ktorí vtedy ešte nežili. Je sviatkom študentov i robotníkov, konzervatívcov aj liberálov,“ povedal Pellegrini. S tým sa dá jedine súhlasiť, no treba dodať, čo Pellegrini vynechal: mal by to byť aj sviatok sociálnych demokratov. Tváriť sa, že 17. november je sviatok pravice, by bola veľká chyba.
Ako píše politológ Juraj Marušiak, vystúpenia robotníkov zbavili komunistické strany morálneho práva hovoriť v mene pracujúcich vrstiev. „Popri požiadavke slobody a pokusoch nanovo definovať princípy spolupatričnosti bola neoddeliteľným komponentom spoločenských pohybov v roku 1989 aj požiadavka rovnosti.“ Podľa Marušiaka bola revolúcia antikomunistická, nie však antisocialistická alebo prokapitalistická.
Ako poraziť Roberta Fica
Potrebujeme ľavicovú stranu, ktorá sa jasne prihlási k odkazu Novembra 1989, inak z bludného kruhu nespokojnosti nikdy nevystúpime. Hlas nebude stranou, ktorá to zmení. Príležitosť na to premeškal a namiesto toho svojou politikou podporil úpadok slovenskej ľavice. Prieskumy ukazujú, že jeho bývalí voliči z roku 2023 odišli k Republike alebo medzi nerozhodnutých a nevoličov.
Peter Pellegrini hovorí o 17. novembri celkom pekne. To treba v tomto hodnotovom marazme, ktorý ovládol priestor okolo Smeru, jednoznačne pochváliť, hoci by to mala byť od prezidenta samozrejmosť. No potrebujeme politikov, ktorí sa dokážu za odkaz Nežnej revolúcie postaviť aj vtedy, keď o ňom nebudú len rozprávať, ale budú môcť aj konať. Len takáto ľavica môže poraziť Roberta Fica a pritom sa nestať druhým Smerom.


