Michal Vašečka 37 rokov po novembri: Mladí utekajú pred zlobou

Michal Vašečka 37 rokov po novembri: Mladí utekajú pred zlobou

Michal Vašečka 37 rokov po novembri: Mladí utekajú pred zlobou

Sociológ Michal Vašečka v rozhovore pri príležitosti 37. výročia Nežnej revolúcie hovorí, že po štyridsiatich rokoch reálneho socializmu je vedomie spoločnosti výrazne zvecnené. Ľudia podľa neho o slobode rozmýšľajú dichotomicky, v protiklade so sociálnymi istotami. Zdôrazňuje, že sloboda je stav duše a nie je naviazaná na stav peňaženky.

Vašečka upozorňuje, že mnohí si slobodu zamieňajú so zhromažďovaním majetku a ekonomickou slobodou. Pripomína, že časť spoločnosti je s odkazom novembra 1989 spokojná, no iná časť je hlboko frustrovaná, pretože si nemôže kúpiť to, čo by chcela. Práve tu vidí zdroj napätia.

Podľa sociológa si v novembri 1989 nevedel predstaviť, ako bude Slovensko materiálne vyzerať o 37 rokov. Dnes je však vydesený z toho, aká je spoločnosť neslušná, grobiánska a hulvátska. Ľudia si na grobianstvo podľa neho často zvykli, hoci im prekáža.

Vašečka hovorí, že politickí lídri nesú zodpovednosť za stav spoločnosti, no nerád ich stavia na prvé miesto. Politici sú podľa neho manažéri, ktorých si spoločnosť vybrala, no zároveň by nemali byť travičmi studní. Nemalá časť politických elít po roku 1989 podľa neho šírila jed banalitou a amorálnou relativizáciou hodnôt.

Ako príklad uvádza postoje, ktoré ľudia počúvajú 37 rokov: že hodnoty nie sú dôležité a rozhodujú rožky či maslo so stabilnou cenou. Vzniká tak bludný kruh, v ktorom politici vidia objednávku od ľudí, priživujú ju a tá sa im vracia.

Sociológ si všíma, že súčasná opozícia sa pri oslovovaní voličov zameriava predovšetkým na materiálne témy, napríklad na sľub bytu bez DPH pre mladé rodiny. Hoci takýto sľub podľa neho ľuďom dopraje, chýba mu snaha hovoriť o hodnotách a o lepšom spôsobe života.

Vašečka tvrdí, že na Slovensku chýba poctivá analýza toho, prečo sa ľudia utiekajú k radikálnej pravici. Radikáli podľa neho premieňajú sklamanie ľudí, ktorých tradičné strany prestali zastupovať, na politický kapitál. Pripomína príbeh deindustrializácie, ktorý prebehol podobne ako v západnej Európe, no na Slovensku nebol dostatočne analyzovaný.

Politické strany podľa neho prestali kopať za konkrétne skupiny ľudí. Ľavicové strany opustili obhajobu pracujúcich vrstiev a zamerali sa na intelektuálne témy, čo vyhovuje mestskému človeku, no obyčajný robotník zostal bez zastúpenia. Na to podľa Vašečku nabehla populistická radikálna pravica, ktorá neprináša skutočné riešenia, ale vie parazitovať na obavách.

Ďalším problémom je podľa neho polarizácia a vyprázdňovanie stredu. Kým v minulosti stred držal väčšinu a zvládal extrémy, dnes radikálne skupiny rastú na oboch stranách a odhryzujú zo stredu. Slovensko sa premenilo na tribálnu spoločnosť, v ktorej sa kopá za svojich a kritika vlastného tábora sa odmieta.

Vašečka upozorňuje, že kritika demokratickej opozície je často tabuizovaná s odkazom, že „pomáha Ficovi“. Za tým vidí kmeňovosť, obavy, že demokratická časť spoločnosti ťahá za kratší koniec, aj skúsenosť, že politické zmeny sa na Slovensku dokážu zlomiť na zdanlivých maličkostiach.

Ako príklad uvádza pád vlády Ivety Radičovej na téme eurovalu, na ktorú si dnes už nikto nepamätá, či naopak vznik reformnej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2002, ktorý umožnil spor v SNS. Podľa neho je výsledok desivý: krajina môže ísť na roky zlým smerom pre osobný spor alebo nedorozumenie.

Od demokratických politikov očakáva tri veci: dobré programy, ktoré už podľa neho existujú, schopnosť nadchnúť ľudí pre víziu a priniesť emóciu, aká tu bola v novembri 1989 či v roku 1998. Takých lídrov však zatiaľ nevidí.

Mladí ľudia podľa Vašečku neodchádzajú zo Slovenska pre nízke platy, ale pre zlobu. Hovoria mu, že krajina je čudná a že je v nej strašne veľa zla. Práve téma zloby a návratu k lepšiemu spolunažívaniu by podľa neho mohla ľudí nadchnúť.

Sociológ dodáva, že v bahne, v ktorom spoločnosť uviazla, zdieľajú naprieč politickými stranami aj voliči Smeru, Hlasu či Republiky. Problém je, že spoločne pracujú na tom, aby v ňom uviazli ešte viac. Hľadali nepriateľa a nepriateľom sa stali oni sami.