Rusi útočia na mosty v Kyjeve. Ukrajina zvažuje pontóny cez Dneper či tunel pod riekou
Ruské útoky na kyjevské mosty komplikujú dopravu, mesto hľadá alternatívy
Kyjev čelí čoraz intenzívnejším ruským raketovým útokom, ktoré cielia na kľúčové mosty ukrajinskej metropoly. Rieka Dneper rozdeľuje mesto na dva brehy a poškodenie hlavných prepojení, po ktorých premávajú autá aj metro, už spôsobuje citeľné dopravné obmedzenia. V hlavnom meste sa preto niekoľko týždňov vedú diskusie o tom, aké alternatívne cesty by obyvatelia aj zásobovanie mohli v prípade vážnejšej krízovej situácie využívať.
Pontónové mosty a úvahy o tuneli
Jednou z možností sú pontónové mosty či trajekty cez rieku. V debatách sa objavuje aj téma potenciálneho tunela pod Dneprom, ktorého výstavba by si vyžadovala obrovské investície. Rusom sa nateraz darilo obmedzovať najmä dopravu na Severnom a Južnom moste, čím sa viackrát postarali o kolaps dopravy v hlavnom meste.
Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry Mykolu Kalašnyka bude trvať minimálne dva až tri mesiace, kým na Južnom moste obnovia prepravu v plnom rozsahu. Po Južnom moste v Kyjeve premáva aj metro, čo značne obmedzuje prepravu ľudí z jedného brehu mesta na druhý.
Kalašnyk uviedol, že v Kyjeve už začali budovať prvé dva pontónové prechody. Kapacita tejto prepravy však bude obmedzená – jedna z riečnych ciest s najväčšou nosnosťou bude schopná prepraviť do 130 áut denne. Celkovo v Kyjeve plánujú vybudovať osem pontónových mostov. S ich budovaním Ukrajine pomáhajú Američania a Japonci a uvažuje sa o zapojení Francúzov.
Podľa Kalašnyka by si tunel pod Dneprom vyžiadal približne 500 miliónov eur. Prebiehajú predbežné rokovania s Európskou investičnou bankou o 100 miliónoch eur na začatie výstavby, pričom existujú projekty rozpracované v predchádzajúcich rokoch, ktoré sa majú aktualizovať.
Útok na mosty rovná sa útok na ekonomiku
Ukrajinský dopravný plánovač a riaditeľ technologickej spoločnosti ProMobiľnisť Dmytro Bespalov hodnotí, že mosty majú pevné konštrukcie, ktoré rátali s ich využitím na sto rokov, a myšlienka zničiť ich prúdovými dronmi je nerealistická. Rusi v danom období útočili na mosty najmä prúdovými dronmi, od konca októbra však niektoré mosty cez Dneper ostreľovali balistickými strelami. Podľa prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského zasiahli Južný most štyrmi strelami a Severný most tromi.
Bespalov doplnil, že ak by Rusi chceli vážne poškodiť mosty, museli by počas útokov použiť viac rakiet, než využívajú pri útokoch na elektrárne či rozvodne, a ich zásahy by museli byť mimoriadne presné. Podľa jeho slov nechcú mosty úplne zničiť, ale paralyzovať ich – v prvom rade útočia na ekonomiku, ktorej je doprava kľúčovým elementom.
Pontóny nás nezachránia, odkázal expert
Bývalý zástupca hlavného architekta mesta Kyjev Viktor Hleba upozornil, že Rusi môžu využiť taktiku útoku na kolónu – zasiahnuť horný a dolný most a následne ničiť všetky mosty uprostred. Podľa neho by sa preto malo úsilie sústrediť na vybudovanie dostatočne účinnej protivzdušnej obrany mostov. „Pontóny nás nezachránia. Treba myslieť na spevňovanie mostov,“ odkázal.
Expert na vojenské technológie a poradca ukrajinského prezidenta Serhij Beskrestnov uviedol, že hoci Kyjev potrebuje tunel pod riekou, trvalo by roky, kým by sa taký projekt zrealizoval – podľa niektorých odhadov by sa tunel sprevádzkoval najskôr o tri roky. Trajekty by v kontexte Kyjeva boli núdzovým riešením pre dôležitý náklad, ich móla by však boli zraniteľné voči dronom a raketám. Pontóny podľa neho pomôžu s doručením dôležitého nákladu, môže ich však zničiť jeden dron.
Vyradiť mosty v Kyjeve by bol veľký problém
Cez rieku Dneper v Kyjeve dnes vedie niekoľko veľkých mostov a niekoľko menších, ktoré využívajú napríklad chodci a cyklisti. Šesť mostov využíva najmä autodoprava a takisto metro, tri mosty cez Dneper slúžia aj železnici. Pokiaľ by Rusi ochromili mosty v Kyjeve, logistika z jedného brehu na druhý by sa dostala do ťažkostí. Najbližší veľký most je až v meste Čerkasy vzdialenom 130 kilometrov od Kyjeva, v bližšom Kanive, vzdialenom 85 kilometrov, sa nachádza priehrada hydroelektrárne, ktorá takisto prepája pravý a ľavý breh rieky.


