Jeden bol väznený komunistami, druhému vypínali mikrofón. Dnes obhajujú Rusko

Jeden bol väznený komunistami, druhému vypínali mikrofón. Dnes obhajujú Rusko

Symboly Nežnej revolúcie dnes obhajujú ruské postoje

Boli symbolmi Nežnej revolúcie a konca komunistického režimu v Československu. Ostro vystupovali proti režimu, niektorí aj proti sovietskej okupácii. Dnes však majú bližšie k Rusku a kritizujú Európsku úniu či jej postoj k vojne na Ukrajine.

Pesničkár Ivan Hoffman dnes píše komentáre aj pre weby Hlavné správy či Hlavný denník, ktoré sú známe šírením dezinformácií. Vo svojich úvahách napríklad tvrdí, že sovietska okupácia Československa z roku 1968 sa dnes využíva na ospravedlňovanie rusofóbie. Vo svojich komentároch zároveň preberá viaceré proruské naratívy o vojne na Ukrajine.

Grigorov kritizoval EÚ za neúčasť ruských predstaviteľov

Spevák Robo Grigorov, ktorého pieseň Pocta Majakovskému znela počas Nežnej revolúcie, už v roku 1988 emigroval do Belgicka, odkiaľ sledoval aj pád komunistického režimu a krátko na to sa do vtedajšieho Československa vrátil.

V januári 2025 zverejnil na Facebooku status, ktorý vyvolal kritické reakcie. Pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz sa rozhorčoval nad tým, že na pietny akt nepozvali žiadneho ruského predstaviteľa. Dôvodom bola ruská invázia na Ukrajinu.

Grigorov zároveň napísal, že Nemci a Ukrajinci, ktorí sa podľa jeho slov podieľali na vyvražďovaní ľudí v Auschwitzi, na spomienkové podujatie pozvaní boli. Dodal, že sa hanbí za postoj Európskej únie. Nespomenul však, že Auschwitz 27. januára 1945 oslobodili vojaci 60. armády 1. ukrajinského frontu, medzi ktorými boli nielen Rusi, ale aj desaťtisíce Ukrajincov a príslušníci ďalších národností Sovietskeho zväzu.

Od väznenia po obhajobu ruských požiadaviek

Bývalého disidenta a predsedu KDH Jána Čarnogurského komunistický režim v roku 1989 väznil, okrem iného v súvislosti s prípravou pripomienky obetí sovietskej okupácie Československa z augusta 1968. Dnes patrí k verejným obhajcom viacerých ruských postojov a pôsobí ako predseda Slovensko-ruskej spoločnosti. V septembri 2026 napríklad tvrdil, že Ukrajina vojnu nemôže vyhrať a bude musieť pristúpiť na tvrdé podmienky Moskvy.

Keď v júni 1989, ešte pred Nežnou revolúciou, vystúpila na Bratislavskej lýre americká pesničkárka a aktivistka Joan Baez, z pódia pozdravila aj disidenta Václava Havla, ktorý sa len krátko predtým vrátil z väzenia a sedel v hľadisku. Na pódium pozvala aj slovenského folkového pesničkára Ivana Hoffmana, ktorého protestné piesne boli komunistickému režimu tŕňom v oku a ktorý čelil obmedzeniam pri verejnom vystupovaní.

Hoffman preberá kremeľské naratívy

Hoffman začal spievať pieseň Nech mi nehovoria, no počas vystúpenia mu vypli mikrofón. Jeho vystúpenie sa stalo jedným zo symbolov odporu proti komunistickému režimu, ktorý sa o niekoľko mesiacov neskôr zrútil.

Dnes však Hoffman zastáva viaceré postoje, ktoré sa zhodujú s požiadavkami Ruska voči Ukrajine. V auguste 2026, pri výročí okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, napríklad napísal, že udalosť z roku 1968 sa dnes využíva ako ospravedlnenie všeobecnej rusofóbie. Súčasné politické elity zároveň kritizoval za spoluprácu s Bruselom.

Vo februári 2026 v komentári pre český portál Parlamentní listy napísal, že Ukrajina by mala pristúpiť na ruské požiadavky denacifikácie, demilitarizácie a neutrality. „To najlepšie, čo môžu Ukrajinci urobiť, aby sa stali prijateľným členom EÚ, je to isté, čo od nich požadujú Rusi, aby sa stali prijateľným susedom. Je to denacifikácia, demilitarizácia a neutralita,“ napísal Hoffman. Na inom mieste zase tvrdil: „Ukrajina vyzerala pre Európu lákavo, teraz je skôr guľou na nohe.“

Čarnogurský navštívil okupovaný Donbas

Ide o známe naratívy Kremľa, ktoré Rusko používa na ospravedlňovanie svojej invázie na Ukrajinu a ktoré opakovane vyvracali odborníci. Hoffman zároveň tvrdil, že pôvodný americký plán, ku ktorému sa pridala aj Európa, počítal s prevratom na Ukrajine a jej vyzbrojením proti Rusku.

Čarnogurský patril k takzvanej Bratislavskej päťke, ktorú komunistický režim v auguste 1989 zatkol v súvislosti s prípravou pripomienky obetí sovietskej okupácie Československa z roku 1968. Čarnogurský zostal vo väzení aj počas prvých dní Nežnej revolúcie a na slobodu sa dostal až 25. novembra 1989.

V minulosti napríklad tvrdil, že za vypuknutie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou nesie zodpovednosť Západ, predovšetkým Spojené štáty. „Ja sa musím ohradiť proti označeniu Ruska či Putina za agresora. Tá vojna sa začala preto, že USA a úradujúca ukrajinská vláda spoločne pripravili stratégiu vojenského ohrozenia Ruska,“ tvrdil dávnejšie.

V septembri 2025 Čarnogurský navštívil Ruskom okupovanú časť ukrajinského Donbasu. Neďaleko Mariupola zavítal do vojenského výcvikového priestoru, kde si vyskúšal streľbu z kalašnikova aj ovládanie dronu. Fotografie z návštevy zverejnila Slovensko-ruská spoločnosť, ktorej predsedá.