Socializmus: mýtus a realita. Koľko nás to stálo?

Socializmus: mýtus a realita. Koľko nás to stálo?

Spomienkový optimizmus verzus tvrdá realita: Ako sa naozaj žilo za socializmu?

Od pádu komunistického režimu ubehli už takmer štyri desaťročia, no spomienky na život pred revolúciou dodnes rozdeľujú spoločnosť. Kým jedni nedajú dopustiť na vtedajšie sociálne istoty, ekonomické dáta a historické fakty ukazujú omnoho triezvejší obraz. Ľudská pamäť má s odstupom času tendenciu vytesňovať zlé veci a idealizovať si minulosť. V debatách o živote v bývalom Československu tak pravidelne ožívajú argumenty o lacnom jedle, nulovej nezamestnanosti či vyspelej ekonomike.

Bezplatná starostlivosť, no bez liekov a prístrojov

Bezplatnosť, dostupnosť a lepšia starostlivosť. Tieto tri pojmy sa podľa prieskumu agentúry FOCUS z apríla 2018 vynoria v mysli ľudí, keď si zaspomínajú na socialistické zdravotníctvo.

Fakty a historické dáta zhrnuté v publikácii Búranie mýtov o socializme Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika však ukazujú, že zdravotníctvo v rokoch 1948 až 1989 síce zakladalo ilúziu dostupnosti a bezplatnosti, no v skutočnosti výrazne zaostávalo za Západom a jeho kvalita bola oveľa nižšia ako dnes. Bežní pacienti často zbytočne zomierali na diagnózy, ktoré sa vo vyspelom svete už dali liečiť, a kvalitné lieky zo zahraničia a nadštandardná starostlivosť boli vyhradené len pre úzky okruh straníckych špičiek.

Mýtus o lacných a poctivých potravinách

Spomienky na „poctivú chuť“ niekdajších výrobkov a halierové položky na bločkoch patria k najčastejším naratívom. Keď sa však vtedajšie ceny prepočítajú na priemerné mzdy a kúpnu silu obyvateľstva, zistíme, že základné potraviny pohltili omnoho väčšiu časť rodinného rozpočtu než dnes.

Kým v roku 1989 si mohli ľudia z priemerného zárobku kúpiť 68 kilogramov bravčového karé s kosťou alebo 314 kilogramov ryže, v roku 2018 si človek s priemerným platom mohol dovoliť až 215 kilogramov karé, teda trojnásobne viac ako v roku 1989, alebo 791 kilogramov ryže, čo je 2,5-násobne viac ako v roku 1989. Navyše, ani s kvalitou a zdravotnou nezávadnosťou to v socialistickom poľnohospodárstve nebolo také ideálne, ako sa dnes traduje.

Kto nepracoval, išiel do väzenia

Jedným z najsilnejších argumentov obhajcov minulého režimu je predstava, že za socializmu bol dostatok užitočnej práce pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť. Komunistická propaganda túto predstavu aktívne živila. Práca bola vyzdvihovaná ako najvyšší výdobytok socializmu, oslavovaná okázalými prvomájovými sprievodmi a symbolizovaná kosákom a kladivom.

Realita však mala od modernej sociálnej politiky ďaleko. Nezamestnanosť síce oficiálne neexistovala, no nešlo o ekonomický zázrak, ale o zákonom vynútenú povinnosť. Mnohí ľudia vykonávali neefektívnu prácu len preto, aby mali pečiatku v občianskom preukaze a vyhli sa obvineniu z príživníctva, trestnému stíhaniu či dokonca odňatiu slobody.

Každodenný boj o bežné veci

Od bytovej politiky cez zdravotníctvo až po dostupnosť základného tovaru v obchodoch. Život za socializmu sprevádzali dlhé rady, podpultový predaj, nedostatok moderných technológií a obmedzená sloboda pohybu či prejavu.