Orava hlási najviac prípadov: vedkyňa vysvetľuje prenos smrtiacej choroby

Orava hlási najviac prípadov: vedkyňa vysvetľuje prenos smrtiacej choroby

Orava hlási výrazne vyšší výskyt Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby, vedkyňa vysvetľuje prenos aj príznaky

Creutzfeldtova-Jakobova choroba (CJD) je vzácne, rýchlo postupujúce neurodegeneratívne ochorenie mozgu, na ktoré zatiaľ neexistuje účinná liečba. Spôsobujú ho priony – abnormálne poskladané bielkoviny, ktoré dokážu meniť štruktúru ďalších bielkovín a postupne poškodzovať nervové tkanivo.

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete, no na Orave sa s ním odborníci stretávajú vo zvýšenej miere už desaťročia. Výskyt sa meria ako incidencia, teda počet nových prípadov na milión obyvateľov za rok. V zahraničí ide približne o jeden až dva prípady ročne, na Slovensku bolo za posledných 12 mesiacov zaznamenaných 6,3 prípadu na milión obyvateľov, na Orave až 36. Región tak dosahuje takmer šesťnásobok slovenského priemeru a približne 18-násobok hornej hranice výskytu v zahraničí.

Prionové ochorenia sa podľa vedkyne Dany Žákovej z Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave neprenášajú bežným kontaktom s pacientom – ani pri každodennej starostlivosti, podávaní rúk, spoločnom bývaní či bežnom spoločenskom kontakte. V minulosti bol zdokumentovaný prenos transplantáciou tkaniva od pacienta s CJD alebo použitím kontaminovaných neurochirurgických nástrojov, keďže priony sú veľmi odolné a bežná dezinfekcia ani sterilizácia ich nemusí zničiť.

Osobitnú kapitolu predstavuje prenos z hovädzieho dobytka postihnutého bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE), známou ako choroba šialených kráv. Slovensko má od roku 2014 štatút krajiny so zanedbateľným rizikom BSE. Väčšina prípadov CJD však vzniká spontánne alebo na základe zdedenej genetickej zmeny.

Pri genetickej forme s mutáciou E200K nejde o nákazu, ale o dedičnú predispozíciu. Mutácia sa dedí autozómovo dominantne – ak ju má jeden z rodičov, každé dieťa má 50-percentnú pravdepodobnosť, že ju zdedí. Nie každý nosič mutácie však ochorie.

Prvé príznaky bývajú nešpecifické – únava, závraty, poruchy spánku, zmeny nálady, úzkosť či depresívne prejavy, chudnutie alebo zhoršenie zraku. U niektorých pacientov sa ako prvý prejaví porucha rovnováhy alebo koordinácie pohybov, u iných zhoršenie pamäti či zmeny správania. Lekára by mali upozorniť rýchlo sa rozvíjajúce poruchy pamäti v kombinácii s poruchami rovnováhy, mimovoľnými svalovými zášklbmi či poruchami zraku. Väčšina pacientov zomiera v priebehu niekoľkých mesiacov od objavenia prvých príznakov.

Diagnostika zahŕňa klinické a neurologické vyšetrenie, magnetickú rezonanciu mozgu, EEG a laboratórne vyšetrenia. Kľúčovou metódou je RT-QuIC, ktorá umožňuje zachytiť prítomnosť prionu v likvore ešte počas života pacienta. Definitívne potvrdenie diagnózy si však vyžaduje vyšetrenie mozgového tkaniva po smrti.

V súčasnosti neexistuje účinná liečba, ktorá by dokázala chorobu zastaviť alebo vyliečiť. Starostlivosť je zameraná na zmierňovanie príznakov. V zahraničí už prebiehajú klinické štúdie experimentálnych liekov, pričom jedna z nich zahŕňa aj zdravých nosičov genetickej mutácie.

Na Orave prebieha výskum, ktorého cieľom je pripraviť Slovensko na budúce možnosti preventívnej liečby. Účastníkom sa odoberá krv, u vybraných aj sliny, moč a slzy. Prvé výsledky genetických vyšetrení sa očakávajú v priebehu niekoľkých mesiacov, výsledky dlhodobého sledovania si vyžiadajú niekoľko rokov. Od júna 2026 funguje v Trstenej ambulancia pre príbuzných z rodín postihnutých týmto ochorením, kde jeden deň v týždni ordinujú neurológ a psychológ.

Vedkyňa zdôrazňuje, že samotný život na Orave ani bežný kontakt s pacientom neznamenajú riziko nákazy. Zvýšený výskyt súvisí predovšetkým s genetickou formou, pričom ani nosičstvo mutácie neznamená, že človek ochorie.