Dvaja podpredsedovia Smeru idú proti Ficovi a normalizujú neľudskosť

Dvaja podpredsedovia Smeru idú proti Ficovi a normalizujú neľudskosť

Dvaja podpredsedovia Smeru idú proti Robertovi Ficovi a normalizujú neľudskosť

Ak už ani elementárna ľudskosť nie je schopná spojiť politických protivníkov, radikalizácia dospela do nebezpečného štádia. Spoločnosť stráca morálny základ svojej existencie.

Pre štyroch europoslancov Smeru sa ani požiadavka vrátiť unesené deti ich rodičom nestala dôvodom hlasovať za uznesenie Európskeho parlamentu. Spolu s ďalšími štyrmi hlasovali proti. Ich politická oddanosť vojnovému Rusku sa dostala do konfliktu s hodnotami, na ktorých stojí európska civilizácia, a dokonca aj s rozhodnutím vlastnej vlády, ktorá sa 2. novembra 2026 zapojila do medzinárodnej iniciatívy za návrat ukrajinských detí.

Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN zdokumentovala systematické deportácie ukrajinských detí, ich oddeľovanie od rodín, umiestňovanie do ruských inštitúcií a rodín i prekážky brániace návratu. V marci 2026 konštatovala, že Rusko sa dopúšťalo zločinov proti ľudskosti. Napriek tomu Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová odmietli podporiť uznesenie Európskeho parlamentu požadujúce bezpodmienečný návrat detí. Za uznesenie hlasovalo 536 europoslancov, proti iba osem. Polovicu všetkých odporcov tvorili predstavitelia najsilnejšej slovenskej vládnej strany.

Politická spoločnosť, v ktorej sa štvorica ocitla, je veľavravná: poľský krajne pravicový radikál Grzegorz Braun, bulharský nacionalista Petar Volgin, luxemburský politik Fernand Kartheiser a nemecký nezaradený europoslanec Thomas Geisel. Ešte výrečnejšie je, kto medzi odporcami chýbal. Ani jeden hlas proti neprišiel od socialistov a demokratov, ku ktorým sa Smer formálne hlási. Proti nehlasoval ani jeden člen frakcie Patrioti pre Európu, s ktorou Smer nedávno rokoval o prípadnom vstupe. Dokonca aj Milan Uhrík a Milan Mazurek z Republiky sa zdržali. Štyria predstavitelia Smeru sa tak ocitli v radikálnejšej pozícii než Republika.

Katarína Roth Neveďalová vysvetľovala hlasovanie tvrdením, že Európsky parlament už podobnú rezolúciu prijal a ďalšia je zbytočná, a že aktivizmus môže komplikovať rokovania o mieri. Ľuboš Blaha tvrdil, že Rusko deti neunášalo ani nedeportovalo, iba ich evakuovalo, a hlasovanie označil za protiruskú propagandu zneužívajúcu emócie a deti. Medzinárodný trestný súd pritom vydal na ruského prezidenta zatykač pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonnej deportácie a presunu ukrajinských detí.

Medzinárodná koalícia za návrat ukrajinských detí vznikla vo februári 2024 pod vedením Kanady a Ukrajiny. Slovensko sa k nej dlho nepripájalo. Až po októbrovom zasadnutí Európskej rady Fico požiadal ministra zahraničných vecí Blanára, aby preskúmal možnosti zapojenia. Druhého novembra Slovensko do koalície vstúpilo a Blanár vyhlásil, že ochrana detí musí byť spoločnou prioritou. O desať dní štyria europoslanci Smeru hlasovali proti európskemu uzneseniu požadujúcemu rovnaký humanitárny cieľ ako ich vlastná vláda. Erik Kaliňák je pritom nielen podpredsedom Smeru, ale aj predsedom zboru poradcov premiéra.

Robert Fico by mal vysvetliť, prečo jeho dvaja podpredsedovia spolu s ďalšími europoslankyňami odmietli podporiť uznesenie o návrate detí krátko po tom, čo jeho vláda vstúpila do medzinárodnej koalície, a prečo bez pokarhania toleruje, že jeho najbližší spolupracovníci vysielajú do Moskvy a Bruselu rozdielne signály.

Keď sa zo súcitu s obeťami ruskej vojny vyrába útok proti mierovým rokovaniam a odsúdenie deportácií ukrajinských detí sa označuje za hon na čarodejnice a prejav rusofóbie, spoločnosť stráca minimálny spoločný morálny základ svojej existencie. Aj keď sa nevieme zhodnúť na sankciách, dodávkach zbraní či podmienkach mieru, azda by sme sa ešte mohli zhodnúť na tom, že dieťa patrí k svojim rodičom a násilné odtrhnutie od rodiny nemožno ospravedlniť nijakým geopolitickým záujmom.