Vyšetrovateľka, ktorá obvinila Kaliňáka, čelí stíhaniu inšpekciou

Vyšetrovateľka, ktorá obvinila Kaliňáka, čelí stíhaniu inšpekciou

Inšpekcia stíha vyšetrovateľku, ktorá obvinila Kaliňáka

Policajná inšpekcia obvinila začiatkom novembra vyšetrovateľku Moniku Barčákovú, ktorá v minulosti obvinila ministra obrany a dlhoročného politika Smeru Roberta Kaliňáka a oligarchu Jozefa Brhela v kauze dorovnávania platu bývalému šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu. Vyšetrovateľka zrušenej Národnej kriminálnej agentúry sa nateraz k obvineniu odmietla vyjadriť.

Vyšetrovateľka Barčáková vo februári 2023 obvinila Kaliňáka a Brhela z korupcie. Úrad inšpekčnej služby aktuálne koná na základe trestného oznámenia Roberta Kaliňáka. Inšpekcia preveruje podozrenie, či Barčáková pri vyšetrovaní tohto prípadu nezneužila právomoc verejného činiteľa. Podľa aktuálneho ministra obrany a dlhoročného politika Smeru mala zasiahnuť do jeho práva na obhajobu.

Inšpekcia v minulosti opakovane nenašla v Barčákovej postupe úmysel, napokon však po Kaliňákovej sťažnosti do veci vstúpil prokurátor generálnej prokuratúry Jaroslav Kozolka. Ten rozhodnutie o zastavení stíhania zrušil a prikázal znova konať. V spise podľa neho existujú zistenia, ktoré nasvedčujú úmyselnému konaniu zo strany policajtky. Následne pôvodná prokurátorka prípadu pre hlboký rozpor v právnom názore požiadala nadriadených, aby jej prípad odňali, a to sa aj stalo.

Podľa pôvodného obvinenia mal Brhel vyplácať Imrecemu 200-tisíc eur ročne

Podľa pôvodného obvinenia mal Jozef Brhel ročne vyplácať Imrecemu 200-tisíc eur, celkovo suma mala prekročiť milión eur. O úplatkoch prehovoril v minulosti priamo Imrecze. Malo ísť o doplatky rozdielu medzi jeho nižším tabuľkovým platom v štátnej sfére oproti príjmu, ktorý by mohol dosiahnuť v komerčnom biznise, z ktorého do služieb štátu prišiel.

Už na konci marca 2023 podala vtedajšia špeciálna prokuratúra na Kaliňáka s Brhelom obžalobu, ale po týždni ju sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman odmietol a trestnú vec vrátil prokurátorovi – zdôvodnil to závažnými procesnými chybami. Jeho rozhodnutie odobril aj Najvyšší súd.

Obvinenie Kaliňáka v tomto prípade napokon trvalo len polroka, Generálna prokuratúra ho postupom podľa paragrafu 363 zrušila ako nezákonné. Vyšetrovanie Brhela má inú koncovku: polícia v lete ukončila jeho prípad návrhom na podanie obžaloby a posunula prokurátorovi.

Úmysel nenašli

Táto línia prípadu pôvodne vyzerala tak, že to bude rýchly proces. Vyšetrovateľ inšpekcie totiž ešte pred troma rokmi trestné oznámenie Kaliňáka na Barčákovú rovno odmietol a prokuratúra zamietla aj Kaliňákovu sťažnosť ako nedôvodnú.

Následne však prišiel pokyn krajskej prokuratúry v Bratislave, aby sa vo veci začalo trestné stíhanie vo veci. Výsledok bol však v podstate rovnaký. Vyšetrovateľ inšpekcie koncom roka 2025 trestné stíhanie vo veci zastavil. Rovnaký názor mala aj dozorová prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá jeho rozhodnutie odobrila.

Ich argument bol jednoduchý: k procesným chybám síce mohlo dôjsť, no neexistujú dôkazy o úmysle. Barčáková podľa nich nekonala zámerne so snahou poškodiť práva obvineného, teda Kaliňáka. No a práve zlý úmysel je kľúčovou podmienkou pre obvinenie človeka z trestného činu zneužitia právomoci – vyšetrovateľ inšpekcie ani prokurátorka na to nevideli dôvod.

Zásah z generálnej prokuratúry

Tu do hry opäť vstúpil Robert Kaliňák. Jeho právnik a poradca premiéra Roberta Fica, teda David Lindtner, napadol stopnutie vyšetrovania na generálnej prokuratúre. Sťažoval sa na to, že podľa jeho názoru dochádzalo k vedomému a opakovanému ignorovaniu práv na obhajobu zo strany policajtky Barčákovej. A uspel.

Spomínaný prokurátor Kozolka videl úmysel napríklad v tom, že Barčáková pri výsluchu svedka nepovolila obhajcom položiť takmer polovicu otázok. Kozolka to vyhodnotil tak, že týmto postupom úmyselne zamedzila obvinenému brániť sa. Kaliňákova obhajoba tvrdí, že išlo o 28 otázok, kľúčových pre celý prípad.

Postup vyšetrovateľky už v minulosti kritizovali aj súdy. Keď sudca Pulman zo Špecializovaného trestného súdu na jar 2023 odmietol obžalobu, zdôvodnil to práve porušením práva na obhajobu. Jeho rozhodnutie potom potvrdil aj Najvyšší súd a vec vrátili do prípravného konania. Následne generálna prokuratúra obvinenie Roberta Kaliňáka zrušila ako nezákonné.

Lindtner je presvedčený, že zo strany vyšetrovateľky nešlo len o bežnú procesnú chybu. V podaní upozornil, že vyšetrovateľka podľa neho vôbec nerešpektovala termíny, na ktorých sa s obhajcami sama dohodla. Prstom ukázal aj na vtedajšieho dozorového prokurátora kauzy dorovnávania platu pre Imreczeho – Mateja Izakoviča. Podľa Kaliňákovho právnika tento prokurátor toleroval a schvaľoval pochybenia vyšetrovateľky.