Martin Huba: Ak sme si sľúbili, že vydržíme, musíme to dodržať
Martin Huba: Keď sme si sľúbili vydržať, musíme to dodržať
Herec a režisér Martin Huba patril k tváram Novembra ’89 a v prvých dňoch revolúcie oznámil vstup hercov do štrajku. V rozhovore hovorí o stretnutí s mladou generáciou, o nebezpečenstve rozmaznanosti a ľahostajnosti, ale aj o napätí a strachu, ktoré sprevádzali pád totalitného režimu. Vysvetľuje, prečo pokojná a rozvážna argumentácia dokáže v spoločnosti zmeniť viac ako hystéria a hnev.
Huba sa rozprával s Adamom Pavlovčinom, známym ako ADONXS, o Novembri ’89 a hodnotách. „Dobre sa mi s ním bavilo, a to z viacerých dôvodov. Jednak som rád, že táto téma sa pertraktuje, že sa k Novembru a účasti mladých a starých vyjadrujeme a skúmame význam tohto dialógu. Plus ma Adam naozaj prekvapil. Vidí svet nezjednodušene, ako by človek u mladého, úspešného možno neočakával. Bol som prekvapený jeho otázkami aj reakciami,“ povedal.
Herec, ktorý dlhodobo pôsobil ako pedagóg na VŠMU, vníma dnešnú mladú generáciu kriticky. „Neboli donútení sa o tie materiálne podmienky nejak extra osobne zaslúžiť. A keď sa dostanete k niečomu bez svojej zásluhy, je tam nebezpečenstvo, že si ani neuvedomujete hodnotu toho, čo máte,“ uviedol s tým, že vinu vidí skôr u rodičov. Tí podľa neho niekedy zjednodušenou rodičovskou láskou zahrnú dieťa zbytočným luxusom a nepozvú ho k spoluvytváraniu hodnoty materiálneho zabezpečenia.
„Keď je nejaký dospelý chlap mamičkou zhyčkaný a oteckom obdarovaný od hodiniek cez auto až po funkciu, z toho som trošku znepokojený,“ povedal Huba. Rodičom odporúča, aby na deti kládli väčšie nároky. „Treba im vysvetliť, že život funguje vďaka námahe človeka a jeho rozumu, a nie vďaka tomu, že mi mama dá ráno buchtu,“ dodal.
Podľa Hubu súčasná generácia nemá dostatočnú „psychomuskulatúru“, ktorá by ju vystužila pri komplikáciách. „Len ten človek v minulosti bol vďaka svojmu ťažšiemu životnému príbehu na tie komplikácie pripravený,“ vysvetlil. Upozornil, že ak mladý človek nemá predprípravu, môže ho zložiť COVID, nevhodný politik alebo iná záťaž.
Huba sa vrátil aj k 19. novembru 1989, keď na doskách SND vyhlásil vstup do štrajku. „Bolo to strašne nové. V určitom zmysle slova to bol pozitívny šok, človek riešil situáciu zo dňa na deň a nestíhal domýšľať dôsledky,“ povedal. Spomenul, že 17. novembra k nemu domov zazvonil Milan Kňažko so žiadosťou zavolať do Slobodnej Európy. „Ja som zmrzol. Netušil som, čo sa deje, a zavolať si vtedy do Slobodnej Európy znamenalo minimálne okamžitý vyhadzov zo zamestnania,“ uviedol.
Podľa Hubu bola vtedajšia atmosféra spojená s obavami. „Radosť bola spojená s obavou, lebo sme nevedeli, či ti eštebák nezazvoní pri dverách,“ povedal. Pripomenul aj eštebácku akciu v Národnom divadle počas debaty s divákmi, ktorú utíšil Peter Dvorský spevom piesne Aká si mi krásna.
Huba ocenil vtedajšiu úlohu hercov a divadiel. „Môžem povedať, že som bol hrdý na to, akú funkciu vtedy herci zohrali. A dnes, po 37 rokoch vám povie ministerka, že nemáte právo zasahovať do verejných záležitostí, škoda slov,“ vyhlásil.
Na otázku, či sa dajú zmeny dosiahnuť pokojom, odpovedal: „Pokoj neznamená netečnosť. Pokoj vás niekedy prinúti vyceriť zuby. A keď ich vyceríte s pokojom, je to oveľa funkčnejšie, ako keď to spravíte v hystérii.“ Hnev podľa neho treba pretaviť do rozumnej argumentácie.
Huba sa vyjadril aj k piesni Sľúbili sme si lásku, ktorá sa stala hymnou novembrových dní. „Nesie v sebe určité tajomstvo. Hotová pravda nejestvuje, jestvuje len cesta za pravdou. A ak sme si sľúbili ísť za pravdou a vydržať, je to téma na celý život,“ povedal.
Dnešná spoločnosť podľa neho čaká na svoju pesničku. „Žijem v nádeji, že ľudia sú už pomaly prejedení falošnosti, kradnutia, zneužívania moci a povyšovania podpriemeru za métu,“ uviedol. Za nebezpečnú označil averziu voči vzdelancom. „Slovenský národ mal tú smolu, že keď sa tu už aj vytvorila vzdelaná vrstva, v roku 1948 odišla, po roku 1968 znovu odišla a odchádza aj teraz. Nie sme taký veľký národ, aby sme si mohli dovoliť nechrániť si vzdelanosť,“ dodal.
Do projektu Slovenskej sporiteľne pripomínajúceho November ’89 sa zapojil preto, lebo je presvedčený o nutnosti morálneho pozdvihnutia spoločenského vedomia. „Myslím si, že 17. november bol po Slovensko národnom povstaní jedným z najsilnejších momentov, kedy mal tento národ právo veriť v prítomnosť morálky v jeho spoločnosti,“ povedal.
Čo by sme si mali sľúbiť dnes? „V tej piesni sa spieva: Sľúbili sme si vydržať. Tak si musíme vzájomne sľúbiť, že vydržíme. Že vydržíme kráčať za pravdou, aj keď je to tá najťažšia cesta. A že si v tom mladí, stredná generácia aj starší budeme držať palce a dodávať sily, aby sme ten sľub skutočne dodržali,“ uzavrel.


