Z rybára jedným z najvplyvnejších ľudí planéty. Dnes kŕmi milióny detí denne
Z obyčajného rybára jedným z najvplyvnejších ľudí planéty. Dnes kŕmi milióny detí denne po celom svete
Magnus MacFarlane-Barrow prešiel cestu od škótskeho rybára k lídrovi celosvetovej charity Mary’s Meals. Jeho organizácia denne nasýti milióny detí v tých najchudobnejších kútoch sveta jednoduchým spôsobom – poskytovaním jedla priamo v školách. V roku 2015 ho magazín TIME zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta.
„Vychádza to celkovo na približne 3 miliardy libier ročne, teda asi 3 a pol miliardy eur,“ hovorí o sume, ktorú by svet stálo zbavenie hladu všetkých detí na planéte. „Len v samotnej Veľkej Británii minieme na našich psov trikrát takúto sumu. Nemám nič proti psom, hovorím to len ako príklad, ktorý ukazuje, aké možné by pre nás bolo vyriešiť tento problém, keby na svete existovala vôľa.“
Pôvodný nápad vznikol v roku 1992, keď sa s bratom rozhodli pomôcť utečencom počas vojny v Bosne. V Škótsku zorganizovali zbierku základných vecí, ktoré utečenci potrebovali. MacFarlane-Barrow si vzal týždeň dovolenky, aby ich odviezol do utečeneckého tábora. Neskôr sa vzdal práce, predal dom a počas vojnových rokov jazdil medzi Škótskom a Bosnou. Prvých desať rokov organizácia pôsobila pod názvom Scottish International Relief a venovala sa rôznym projektom – domovom pre opustené deti v Rumunsku, práci s deťmi ulice v Latinskej Amerike či zdravotnej starostlivosti v západnej Afrike.
Mary’s Meals vzniklo v roku 2002 počas hladomoru v Malawi. MacFarlane-Barrow tam spoznal rodinu, ktorej otec práve zomrel a matka zomierala. Jej štrnásťročný syn Edward mu na otázku, v čo vo svojom živote dúfa, odpovedal, že by chcel mať dostatok jedla a raz chodiť do školy. Táto odpoveď podľa neho odštartovala celú misiu. „Milióny detí ako Edward chýbajú v škole, pretože hladujú. Pracujú, žobrú, robia, čo musia, aby prežili. A bez vzdelania, akú majú nádej na únik z chudoby?“
Mary’s Meals preto poskytuje jedno jedlo denne v mieste vzdelávania. Podľa štúdií v Malawi a Zambii po zavedení programu došlo k priemernému nárastu počtu detí zapísaných do školy o 25 percent. Nakŕmiť dieťa v škole jedným jedlom denne počas celého školského roka stojí 22 eur. Je to možné vďaka neplateným dobrovoľníkom a lokálnemu nákupu potravín.
Kľúčovým prvkom je miestne vlastníctvo. „Všetko, čo robíme v komunite, je od prvého dňa vlastnené miestnymi, a o každodenný chod sa starajú miestni lídri a miestni dobrovoľníci.“
Ak by sa pozrel na najchudobnejšie krajiny sveta, približne 140 miliónov detí potrebuje školské stravovanie a nemá ho. Zhruba polovica by nechodila do školy vôbec, druhá polovica by v škole trpela hladom. Na vyriešenie by podľa jeho výpočtu stačili približne 3 miliardy libier ročne.
