Lúč z tmy 2026: Ocenenia si prevzali osobnosti meniace postavenie Rómov na Slovensku
Lúč z tmy 2026: Ocenenia získali osobnosti, ktoré menia postavenie Rómov na Slovensku
Už po deviaty raz boli slávnostne odovzdané ocenenia Lúč z tmy, ktoré vyzdvihujú výnimočné osobnosti a iniciatívy prispievajúce k zlepšovaniu postavenia Rómov a Rómok na Slovensku. Tohtoročnými laureátmi sa stali Monika Dužďová, René Lužica a Roman Eštočák. Cenu verejnosti Klobúk dole / Kalapa tele získala Kristína Maková.
Ocenění pôsobia v rôznych oblastiach – od vzdelávania a sociálnej práce cez uchovávanie rómskej histórie a kultúry až po podporu žien a mladých ľudí v komunitách. Spája ich dlhodobá práca, ktorá pomáha prekonávať predsudky, vytvárať nové príležitosti a budovať vzájomné porozumenie.
Slávnostné odovzdávanie ocenení Lúč z tmy 2026 sa uskutočnilo 13. novembra v Pistoriho paláci v Bratislave. Deviatym ročníkom slávnostného večera sprevádzal moderátor Martin Staňo, o hudobný program sa postarala skupina Kvarteto na krídlach hlasov. Podujatie sa konalo pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Monika Dužďová – podpora detí a pedagógov
Prvou laureátkou sa stala Monika Dužďová. Ocenenie získala za dlhodobé prepájanie odbornej práce v školstve s konkrétnou podporou detí a pedagógov a za vytváranie prostredia vzájomného porozumenia, v ktorom môžu deti a mladí ľudia z rómskych komunít rozvíjať svoju identitu a potenciál.
Monika Dužďová, metodička Národného inštitútu vzdelávania a mládeže a lektorka inkluzívneho vzdelávania, pomáha pedagógom lepšie porozumieť potrebám rómskych žiakov. Prostredníctvom celoročných výchovno-vzdelávacích aktivít a letných pobytov podporuje u detí a mladých ľudí osvojovanie si a rozvoj rómskeho jazyka, kultúry a identity. Je iniciátorkou súťaže v tvorivom písaní v rómskom jazyku Avka sar miri dajori vakerelas / Tak ako moja mamka hovorila.
René Lužica – uchovávanie rómskej historickej pamäti
Druhým oceneným sa stal René Lužica. Ocenenie získal za dlhodobý prínos k poznávaniu a uchovávaniu rómskej historickej pamäti, ktorá pomáha Rómom lepšie porozumieť vlastnej minulosti a väčšinovej spoločnosti hlbšie pochopiť dejiny, kultúru a identitu Rómov.
René Lužica je etnológ, historik a pedagóg, ktorý sa dlhodobo venuje dejinám a kultúre Rómov na Slovensku. Osobitnú pozornosť venuje rómskemu holokaustu, emancipačným dejinám, identite a historickej reprezentácii rómskej komunity. Prostredníctvom výskumu historických prameňov a archívov približuje aj menej známe kapitoly rómskych dejín vrátane pôsobenia Zväzu Cigánov a Rómov.
Roman Eštočák – sociálna práca, vzdelávanie a rómska kultúra
Tretím laureátom sa stal Roman Eštočák. Ocenenie získal za dlhodobé prepájanie terénnej sociálnej práce so vzdelávaním a kultúrnou osvetou. Svojím pôsobením prispieva k zachovávaniu rómskeho jazyka a kultúrneho dedičstva, posilňovaniu rómskej identity a vytváraniu príležitostí na rozvoj detí, mladých ľudí aj odborníkov, ktorí pracujú s rómskymi komunitami.
Roman Eštočák pôsobí dlhodobo ako terénny sociálny pracovník a kultúrno-osvetový komunitný organizátor združenia ROMAD. Organizuje Prešovský rómsky festival, recitačné súťaže v rómskom jazyku pre rómskych žiakov a už šesť rokov pripravuje hudobno-divadelné podujatia venované odkazu rómskej spisovateľky Eleny Lackovej. Venuje sa tiež výučbe rómskeho jazyka pre pedagógov a pracovníkov pomáhajúcich profesií.
Cena verejnosti – Kristína Maková
Cenu verejnosti Kalapa tele / Klobúk dole získala Kristína Maková za inšpiratívnu komunitnú prácu, odvahu otvárať citlivé témy a vytváranie prostredia založeného na dôvere, solidarite a vzájomnom rešpekte. Svojím pôsobením podporuje rómske ženy a mladých ľudí v prekonávaní bariér, posilňovaní vlastnej sebadôvery a hľadaní možností meniť svoju životnú situáciu.
Kristína Maková pôsobí ako terénna sociálna pracovníčka, spolupracuje s Centrom komunitného organizovania v Banskej Bystrici a koordinuje program Spojivko v Centre dobrovoľníctva. Dlhodobo sa venuje deťom a mladým ľuďom ohrozeným sociálnym vylúčením a podpore rovnoprávnosti rómskych žien, s ktorými otvára aj tabuizované témy, ako sú hanba, mlčanie či patriarchát vo vylúčených komunitách.
