Slovenka sa chystá do vesmíru, v rakete však nesedí. Ako sa tam dostane?
Slovenka mieri do vesmíru, no v rakete sedieť nebude
Slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová bude súčasťou posádky suborbitálneho letu do vesmíru. Misia ECM1 (First European Commercial Mission) sa má uskutočniť na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2027.
Kto zabezpečí let
Donedávna bola jedinou spoločnosťou s pravidelnými komerčnými suborbitálnymi letmi s posádkou firma Blue Origin s raketovým systémom New Shepard. Tieto turistické lety však pozastavila. Minimálne dvojročnú prestávku ohlásila 30. januára 2026, osem dní po poslednej suborbitálnej misii NS-38 z 22. januára 2026. Dôvodom je sústredenie sa na vývoj prostriedkov pre program Artemis.
Jedinou možnosťou tak zostala spoločnosť Virgin Galactic, ktorú založil britský miliardár Richard Branson. Posledný let prvej generácie raketoplánov Galactic 07 uskutočnila 8. júna 2024. Prvý exemplár raketoplánu triedy Delta predstavila 28. októbra 2026 na základni Spaceport America. Nový raketoplán dostal meno Apeiron a jeho prvý ostrý let sa chystá na začiatok druhého štvrťroka 2027. Musilová pre redakciu potvrdila, že misia ECM1 poletí práve na stroji od Virgin Galactic.
Nie je astronaut ako astronaut
Nepôjde o rovnakú misiu, akú v roku 1999 absolvoval prvý slovenský astronaut Ivan Bella. On vyletel priamo na obežnú dráhu Zeme a strávil niekoľko dní na stanici Mir, v tomto prípade ide o suborbitálny let. Medzinárodná hranica medzi atmosférou a vesmírom leží vo výške 100 kilometrov nad morom. Systém New Shepard bežne vystúpal do výšky zhruba 107 kilometrov. Druhá generácia raketoplánu od Virgin Galactic vyletí do maximálnej výšky 85 až 90 kilometrov, keďže nemá dostatočnú palivovú kapacitu ani konštrukciu na prekonanie métu 100 km.
V rakete sa nepoletí
Raketoplán s posádkou je podvesený pod krídlami nosného lietadla, ktoré sa najprv dostane do výšky 14 až 15 kilometrov. Tam sa raketoplán odpojí, pilot naštartuje hybridný raketový motor a plavidlo zrýchli takmer kolmo nahor po strmej balistickej krivke. Po vyhorení motora posádka zažije stav beztiaže približne 3 až 4 minúty. Ten nevzniká opustením zemskej gravitácie, ale je dôsledkom voľného pádu na vrchole balistickej krivky.
„Celkový let by mal trvať približne 90 minút. Samotná fáza v mikrogravitácii potrvá pravdepodobne štyri až päť minút, presný údaj však organizátori ešte spresnia,“ vysvetlila Musilová.
Výlučne európska posádka
V kabíne raketoplánu triedy Delta je šesť miest pre pasažierov. Jedno bude zaberať Michaela Musilová, ďalšie patrí iniciátorovi misie Čechovi René Šírovi a na dve miesta si sadnú dvaja Poliaci Bartłomiej Zakrzewski a Sławomir Lewczuk. Mená zvyšných dvoch pasažierov zatiaľ nie sú známe, pôjde však taktiež o Európanov. Misia ECM1 tak bude prvou komerčnou európskou posádkou, ktorá sa spoločne pozrie na okraj vesmíru.
Slovensko na vesmírnej mape
Pre Slovensko znamená misia historický moment v podobe prvej vesmírnej turistky. Hoci primárny prínos nebude prísne vedecký, jeho hodnota spočíva vo zviditeľnení krajiny na medzinárodnej scéne.
„Na misii budem pôsobiť ako vedúca výskumu. Plánujem realizovať vlastné vedecké projekty a zároveň pomáhať kolegom s ich meraniami. Mojím veľkým prianím je dostať do vesmíru čo najväčší počet slovenských prác a technológií,“ hovorí astrobiologička.
