Slovensko je v EÚ najslabšie v boji proti zmene klímy, ukazuje index

Slovensko je v boji proti klimatickej zmene najslabšie v EÚ, ukazuje index CCPI

Slovensko dosahuje v rámci Európskej únie najhoršie výsledky v boji proti klimatickým zmenám. Vyplýva to z najnovšieho Indexu výkonnosti boja proti zmene klímy (CCPI), ktorý bol zverejnený počas konferencie OSN o zmene klímy COP31 v tureckej Antalyi. V hodnotení sa zároveň uvádza, že žiadna krajina sveta nerobí v boji proti klimatickým zmenám dosť, preto prvé tri priečky v globálnom rebríčku zostali neobsadené.

Index CCPI hodnotí kroky štátov v úsilí o zmiernenie klimatickej zmeny a jej dôsledkov. Rebríček každoročne zverejňujú mimovládne organizácie Germanwatch, NewClimate Institute a Climate Action Network pri príležitosti konferencie OSN o klimatických zmenách.

Slovensko sa prepadlo na 50. miesto

V celosvetovom rebríčku sa Slovensko oproti predchádzajúcemu roku prepadlo o tri priečky na 50. miesto. Celkovo je najnižšie spomedzi krajín EÚ, hoci nedosiahlo najhoršie výsledky vo všetkých hodnotených oblastiach. Veľmi nízke hodnotenie získalo v oblastiach klimatickej politiky a obnoviteľných zdrojov energie. Naopak, vysoké hodnotenie dosiahlo v oblasti emisií skleníkových plynov a stredné hodnotenie v oblasti spotreby energie.

Opatrenia a ciele sú málo ambiciózne

Slovensko aktualizovalo svoj Národný energetický a klimatický plán (NEKP) pred konferenciou COP30 v Brazílii. Hoci v súčasnosti zahŕňa jasnejšie kroky v oblasti dekarbonizácie, podľa CCPI sú ciele v znižovaní emisií skleníkových plynov a v rozširovaní využívania obnoviteľných zdrojov pomerne málo ambiciózne. Index ďalej uvádza, že súčasná slovenská vláda kritizuje ciele EÚ v oblasti znižovania emisií a neprijíma významné opatrenia na podporu energetickej transformácie. Podľa CCPI je tento prístup aj dôsledkom skutočnosti, že Slovensko naďalej odoberá ropu a zemný plyn z Ruska.

Odborníci upozorňujú na pomalý rozvoj veternej energetiky

Odborníci sú podľa CCPI obzvlášť znepokojení mimoriadne pomalým rozvojom veternej energetiky a poukazujú na to, že vláda sa proti jej rozširovaniu otvorene stavia. Index preto od Slovenska žiada rýchlejšie zavádzanie zdrojov obnoviteľnej energie vrátane veternej, zverejnenie podrobného plánu dekarbonizácie priemyslu a posilnenie cieľov v oblasti obnovy prírody.

Vyradenie poslednej uhoľnej elektrárne Vojany z prevádzky v roku 2023 podľa CCPI prispelo k zníženiu uhlíkovej náročnosti výroby elektriny na Slovensku. Spolu s uzavretím poslednej uhoľnej bane v Novákoch v približne rovnakom čase tak Slovensko vyslalo medzinárodnému spoločenstvu silný signál. Index však Slovensku vyčíta pomalé zavádzanie infraštruktúry pre nabíjanie elektromobilov a poukazuje pritom aj na pretrvávajúce regionálne rozdiely.

Žiadna krajina nerobí dosť

Z indexu CCPI vyplýva, že väčšina krajín skupiny G20, ktoré sú zodpovedné za viac ako 80 percent svetových emisií oxidu uhličitého, dosahuje pri riešení globálneho otepľovania nedostatočný pokrok. Prvé tri miesta v rebríčku zostali prázdne, pretože žiadna krajina sveta podľa CCPI nerobí dosť na naplnenie cieľa Parížskej dohody, ktorým je obmedzenie globálneho otepľovania na najviac 1,5 stupňa Celzia nad úrovňou pred priemyselnou revolúciou. Na chvoste rebríčka krajín EÚ skončilo okrem Slovenska aj Chorvátsko a Poľsko, najlepšie v Únii sú Dánsko, Litva a Luxembursko.

Jedinou krajinou zo skupiny G20, ktorá získala vysoké hodnotenie, bola Británia, ktorá v celkovom rebríčku obsadila siedme miesto. Do kategórie najhoršie hodnotených krajín sa zaradilo desať štátov vrátane Turecka a Austrálie, ktoré tento rok spoločne predsedajú klimatickej konferencii OSN COP31 v Antalyi. Čína, ktorá je najväčším producentom skleníkových plynov na svete, sa napriek výraznému rozvoju obnoviteľných zdrojov energie aj tentoraz umiestnila v spodnej časti rebríčka.