Sloboda áno, spokojnosť nie. Prieskum ukazuje, ako Slováci vnímajú November ’89
Prieskum: Pád režimu stál za to, no ponovembrové šance sme nevyužili
November 1989 zostáva pre obyvateľov Slovenska prevažne pozitívnou historickou udalosťou, no jeho spoločenská pozícia postupne oslabuje a triešti sa pod vplyvom súčasnej politickej polarizácie, sociálnej reality a nenaplnených očakávaní. Vyplýva to z najnovšieho reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus, ktorý v októbri 2026 na vzorke 1017 respondentov zrealizovala pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum.
Hoci si väčšina spoločnosti myslí, že pád režimu stál za to, dominuje sklamanie z toho, že sme ponovembrové šance nevyužili. Podľa výsledkov si 56 % opýtaných myslí, že zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to. Až 59 % respondentov je však presvedčených, že Slovensko ponovembrové príležitosti nevyužilo, pričom opačný názor má len 32 % ľudí.
Tento rozpor sa prejavuje aj v emóciách, ktoré v občanoch vyvoláva doterajší vývoj krajiny. Dominantnou emóciou je sklamanie (44 %), za ktorým nasledujú obavy (27 %) a nádej (22 %). Spokojnosť s vývojom vyjadrilo len 12 % respondentov.
Sloboda znamená osobnú autonómiu a cestovanie
Pre obyvateľov Slovenska dnes sloboda znamená primárne osobnú autonómiu a možnosť sebarealizácie (64 %). Najväčší a nespochybniteľný zisk ponovembrového vývoja predstavuje sloboda cestovania a pohybu (47 %), nasledovaná možnosťou pracovať v zahraničí (25 %) a slobodou prejavu (23 %). Formálne politické práva, ako napríklad právo zakladať politické strany (3 %), stoja v rebríčku hodnôt na vedľajšej koľaji.
Občania teda oceňujú otvorené hranice a občianske slobody, no zároveň vyjadrujú hlbokú nespokojnosť s fungovaním inštitúcií, sociálnou spravodlivosťou, zdravotníctvom a rovnosťou pred zákonom.
Hodnotenie Novembra kopíruje dnešné rozdelenie spoločnosti
Prieskum potvrdil, že hodnotenie Novembra 1989 sa stalo pevnou súčasťou identity politických táborov. Kým v bloku strán PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati vníma November kladne až 69 % voličov, v bloku strán Smer, Hlas, SNS a Republika je to len 36 %. Slovenské národné povstanie si naopak zachováva univerzálnu legitimitu naprieč politickým spektrom a s 58 % kladných hlasov zostáva najlepšie hodnotenou novodobou udalosťou.
Sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik zistenia vysvetľuje: „Prieskum zároveň ukazuje, že obyvatelia Slovenska neposudzujú dejiny izolovane od súčasnosti. November 1989 hodnotia aj podľa toho, ako vnímajú výsledok nasledujúcich 37 rokov. Pre časť verejnosti môže preto negatívny postoj k Novembru znamenať skôr odmietnutie výsledkov transformácie než želanie návratu k prednovembrovému režimu.“
Generačné rozdiely a výzva pre školstvo
Prieskum odhalil aj výrazné generačné rozdiely. Najpozitívnejší vzťah k Nežnej revolúcii vyjadruje Generácia X (53 % kladne), ktorá mohla nové možnosti ideálne využiť v čase štúdia a budovania kariéry. Naopak, najstaršia generácia je najkritickejšia – až 57 % z nich tvrdí, že zmena režimu nestála za to. Mladé generácie November neodmietajú (kladne ho hodnotí 47 %), no prejavuje sa u nich historický odstup a nižšia sformovanosť názorov, keďže možnosť „neviem“ uviedlo 43 % respondentov z Generácie Z.
„November 1989 je kľúčová udalosť našich moderných dejín, ktorá formovala našu demokratickú súčasnosť. Bolo by obrovským zlyhaním nášho vzdelávacieho systému, ak by sme mladej generácii nedokázali vysvetliť význam pádu totality, nenásilnej zmeny režimu a výhody slobodnej a demokratickej spoločnosti,“ konštatovala riaditeľka Post Bellum Slovensko Sandra Polovková.
Odpoveďou je spájajúci Festival Nežná
Na dáta reagujú organizátori Festivalu Nežná, ktorý sa 17. novembra uskutoční už druhýkrát. Podujatie odštartuje v Bratislave na Námestí slobody a v Starej tržnici, do osláv sa však zapájajú aj ďalšie mestá po celom Slovensku.
„Prieskum nám jasne potvrdzuje, že 17. november spoločnosť polarizuje a stáva sa témou pre politické konflikty. Ak v spoločnosti prevláda frustrácia a sklamanie z doterajšieho vývoja, liekom nie je ďalšie rozdeľovanie, ale hľadanie toho, čo nás spája,“ reaguje Erik Kliment, riaditeľ iniciatívy Chcem tu zostať. Festival prináša hudbu, diskusie a umenie, aby si ľudia pripomenuli, že slobodu si nevybojovali na to, aby na ňu dnes iba rezignovane spomínali.
