Fico presadzuje investíciu za stámilióny, no zabudol na dôležitý detail
Budovateľ Robert Fico presadzuje investíciu za stámilióny. Zabudol však na dôležitý detail
Premiér Robert Fico presadzuje výstavbu nových vodných nádrží, akou je napríklad Tichý Potok na východe Slovenska. Odhadované náklady na takýto projekt sa pohybujú v stovkách miliónov eur. Argumentuje pritom narastajúcim vodným deficitom, klimatickou zmenou a potrebou zabezpečiť dostatok vody pre región.
Ak však chceme hovoriť o vodnej bezpečnosti v 21. storočí, mali by sme sa pozerať aj ďalej ako po prvú betónovú zdrž a zameriavať sa na komplexné riešenia. Teda na množstvo menších či väčších opatrení, ktoré spolu vytvoria udržateľný a ekologický systém.
Sto miliónov kubíkov bez úžitku
Solídnym začiatkom pre následné kroky by bola napríklad informácia o tom, koľko vody už dnes máme k dispozícii a vieme ju vrátiť do používateľského cyklu. Jedným z riešení je opätovné využívanie vyčistených komunálnych odpadových vôd – teda princíp cirkulárneho vodného hospodárstva, ktorý sa v Európe čoraz viac presadzuje ako nástroj na zvládanie nedostatku vody v časoch stupňujúcich sa prejavov klimatickej zmeny.
Podľa oficiálnych údajov ministerstva životného prostredia, ktoré si vyžiadal poslanec NR SR za Progresívne Slovensko Michal Sabo, z čistiarní komunálnych odpadových vôd len na východnom Slovensku ročne do riek odtečie viac ako sto miliónov kubických metrov vyčistenej vody. Bez úžitku.
Nariadenie Európskej únie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody pritom od júna 2023 vytvára rámec najmä pre využívanie regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie a stanovuje tiež požiadavky na jej kvalitu, monitoring a riadenie rizík. Slovensko si však dobrovoľne zvolilo túto možnosť neuplatňovať.
Ministerstvo životného prostredia to odôvodňuje najmä vysokými nákladmi na dočisťovanie, monitoring kvality a potrebou vybudovať distribučnú infraštruktúru. Tieto argumenty treba brať vážne, no vysoké náklady na modernizáciu vodárenskej infraštruktúry sa nemôžu používať ako argument pre jej neriešenie, kým štát uvažuje o investíciách v stámiliónoch eur do nových vodných nádrží.
Nemáme luxus čakať
Zároveň stále platí, že je možné aj priemyselné, technické či mestské využitie vyčistenej odpadovej vody. Obmedzovať preto svoj pohľad iba na použitie v poľnohospodárstve nestačí. Práve tu je priestor na zmenu slovenskej vodnej politiky.
Ak vieme vyčistenú vodu bezpečne využiť napríklad v priemysle, pri údržbe miest alebo na zavlažovanie zelene, nemusíme na tieto účely odoberať kvalitnú podzemnú či pitnú vodu. Toto je kľúčový argument, prečo by Slovensko malo prestať uvažovať o vodnej politike výhradne v rovine „buď priehrada, alebo sucho“.
Pri projekte Tichý Potok sa opäť hovorí o investícii rádovo za stovky miliónov eur. Ak štát považuje vodnú bezpečnosť východného Slovenska za strategickú prioritu, mal by rovnako vážne preveriť aj riešenia, ktoré dokážu vodu opakovane využívať priamo tam, kde vzniká a kde ju reálne už dnes potrebujeme.
Nemáme luxus čakať na riešenie, ktoré možno príde niekedy o desaťročie, pričom doteraz nikto nepovedal, z čoho ho štát chce financovať. To je však „detail“, s ktorým sa v prípade Fica-budovateľa stretávame čoraz častejšie.
Michal Sabo avizuje, že v parlamente bude presadzovať, aby štát pripravil koncepciu cirkulárneho vodného hospodárstva a podporil pilotné projekty opätovného využívania vyčistenej vody. Napokon, vo svojej podstate ide o „tradičné“ riešenie – veď aj naše staré mamy použili tú istú vodu niekoľkokrát, až kým neskončila niekde na záhone v záhrade.
