Hitler nahovoril deti na nenávisť k rodičom. Doba sa podľa autorky opakuje
Hitler dokázal presvedčiť aj deti, aby nenávideli vlastných rodičov, hovorí autorka predlohy oscarového filmu
Novozélandská spisovateľka Christine Leunens sa vo svojom románe Caging Skies rozhodla pozrieť na udalosti druhej svetovej vojny očami dieťaťa. Hlavnou postavou je malý chlapec Johannes, ktorý si vo svojej hlave predstavuje Adolfa Hitlera. Vodca nacistického Nemecka tak ovplyvňuje jeho myslenie aj pohľad na svet. V roku 2019 knihu adaptoval novozélandský režisér Taika Waititi do filmu Králíček Jojo, ktorý získal Oscara za najlepší adaptovaný scenár a bol nominovaný aj na najlepší film.
Autorka v rozhovore vysvetľuje, prečo sú deti a mladí ľudia zraniteľní voči propagande. „Deti sú nevinné, sú mladé a dôverujú dospelým, ktorí zastávajú mocenské pozície. Takto sa učia nenávidieť,“ uviedla Leunens. Nacisti podľa nej začali pracovať s deťmi už v školách a následne ich posielali do Hitlerovej mládeže, a to aj vo veľmi nízkom veku. Vytvárali pritom situácie, v ktorých mohli mať problémy aj ich vlastní rodičia, ak sa snažili deťom zabrániť nasledovať nacistickú ideológiu.
Prvým impulzom na napísanie knihy bolo podľa autorky niečo, čo ju šokovalo. Jej manžel v tom čase pracoval v múzeu druhej svetovej vojny. Chcela pochopiť, ako sa z obyčajného dieťaťa mohol stať človek zapojený do niečoho takého. Knihu písala priamo v múzeu, kde mala nad hlavou bombardér a každých desať minút počula nahrávku.
Leunens si myslí, že väčšina ľudí je v skutočnosti dobrá, no strach môže človeka veľmi ovplyvniť. Pripomenula, že aj Anne Franková vo svojom denníku napísala, že napriek všetkému verila, že ľudia sú dobrí. Podľa autorky je veľmi málo ľudí, ktorí sú skutočne zlí a chcú druhým ubližovať.
V súvislosti s Adolfom Hitlerom uviedla, že v mladosti nechcel nič iné, len sa stať umelcom. Bol to obyčajný chlapec ako každý iný. Bol neúspešným maliarom, bol frustrovaný a päť rokov navštevoval útulok pre mužov, pričom prežíval hlbokú depresiu. Nenávisť si podľa nej neodniesol už z narodenia, ale získaval ju z novín, z toho, čo počúval, a z vlastných životných skúseností.
Na otázku, prečo ľudia aj dnes opakovane volia silných, autoritárskych či populistických lídrov, autorka odpovedala, že vidíme určité ozveny minulosti. Problém sa podľa nej začína vtedy, keď sa na strednú triedu vyvíja veľký tlak. Situácia sa môže ešte zhoršiť v dôsledku klimatických zmien a technologického pokroku vrátane umelej inteligencie, ktorá môže ľudí pripraviť o prácu. Ľudia potom pociťujú ekonomický tlak a majú tendenciu byť politicky menej centristickí.
Autorka tiež hovorila o tom, ako sa pozerá na umelú inteligenciu. Uviedla, že jej román použila bez toho, aby sa jej niekto na to spýtal. Našla sa na zozname kníh, ktoré boli takto použité. „Úprimne, považovala som to za desivé,“ povedala. Ako spisovateľka sa preto vrátila k písaniu rukou a snaží sa tráviť menej času pri počítači.
