Kuriéri a taxikári čoskoro získajú nové práva, týkajú sa aj AI a algoritmov

Kuriéri a taxikári dostanú od decembra nové práva, zákon ich má ochrániť pred algoritmami

Pracovníci, ktorí vykonávajú prácu cez digitálne platformy ako Bolt, Wolt či Uber, získajú od 2. decembra 2026 silnejšie postavenie voči firmám, ktoré ich prácu organizujú. Nový slovenský zákon o práci cez digitálne platformy sa dotkne aj tých, ktorí pre tieto služby pracujú na živnosť. V technologickom podcaste SHARE to vysvetľuje odborník na etiku a digitálne právo z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií a docent na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Matúš Mesarčík.

Živnosť sama o sebe nerozhoduje

To, čo je napísané v zmluve, nemusí zodpovedať tomu, ako človek skutočne pracuje. Navonok môže byť podnikateľom, no platforma mu určuje prácu a kontroluje ho podobne ako zamestnávateľa. Nová úprava uľahčí pracovníkovi domáhať sa na súde určenia, že v skutočnosti ide o pracovnoprávny vzťah. Pri pracovnom pomere s tým súvisia napríklad nároky na dovolenku či pravidlá pracovného času a odpočinku.

Pracovník musí uviesť okolnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že pracuje v podriadenom postavení a podľa pokynov platformy alebo sprostredkovateľa. Potom mu pomôže takzvaná právna domnienka. „Platforma alebo možno flotila bude musieť dokázať opak,“ vysvetľuje Mesarčík. Flotilou sa v tomto prípade myslí firma, cez ktorú vodič alebo kuriér pre platformu pracuje.

Zákon teda automaticky nezmení každého kuriéra na zamestnanca a rozsudok v prospech jedného pracovníka sám osebe nezmení postavenie všetkých ostatných. Pracovníci však nemusia postupovať iba jednotlivo: zákon umožňuje aj spoločnú žalobu viacerých ľudí voči rovnakej platforme alebo sprostredkovateľovi.

Prečo dostávam horšie zákazky

Pri bežnom spore so zamestnávateľom človek aspoň pozná nadriadeného, ktorý o jeho práci rozhoduje. Pri aplikácii môže vidieť iba výsledok. „Človek pracujúci pre digitálnu platformu nemá v rukách algoritmus,“ upozorňuje Mesarčík. Nemusí preto vedieť, podľa čoho dostáva zákazky alebo prečo sa jeho podmienky líšia od kolegových.

Práve to majú zmeniť povinnosti informovať pracovníkov o používaných systémoch a vysvetľovať ich rozhodnutia. Vodič potrebuje zrozumiteľné informácie o tom, ktoré údaje a okolnosti ovplyvňujú prideľovanie práce. Mesarčík ako príklady uvádza predchádzajúce jazdy či frekvenciu jazdenia. Mantinely dostane aj používanie osobných údajov. Platforma nebude môcť v týchto systémoch spracúvať napríklad údaje o zdraví či psychickom stave pracovníka.

Účet nevypne iba automat

Zablokovanie účtu môže znamenať stratu možnosti pracovať. Rozhodnutie o jeho obmedzení, pozastavení alebo zrušení preto podľa nového zákona bude môcť posúdiť a prijať len človek. Algoritmus sa môže na procese podieľať, no konečné rozhodnutie nesmie zostať iba na ňom.

Pracovník bude môcť žiadať vysvetlenie automatizovaného rozhodnutia a obrátiť sa na určenú kontaktnú osobu. Pri zásadných zásahoch, napríklad zablokovaní účtu alebo odmietnutí odmeny za vykonanú prácu, má dostať písomné odôvodnenie. Ak ho považuje za nedostatočné alebo sa domnieva, že rozhodnutie porušilo jeho práva, môže požiadať o preskúmanie. Platformy pritom môžu chrániť svoje technické riešenia či obchodné tajomstvo. Podľa Mesarčíka však „toto nesmie ísť na úkor práve tých práv zamestnanca“.

Flotila nie je výnimka

Časť vodičov a kuriérov nemá zmluvu priamo s platformou. Medzi nimi stojí flotila, ktorá pracovníkov združuje a sprostredkúva im prístup k práci. Nový zákon počíta aj s týmto usporiadaním, aby človek neprišiel o ochranu len preto, že pracuje cez ďalšiu firmu. Pri porušení povinností v oblasti ochrany údajov a algoritmického riadenia nesú platforma a sprostredkovateľ spoločnú zodpovednosť.

Práva treba aj presadiť

Ak sa pracovník ocitne v spore s platformou, Mesarčík odporúča uchovať si dôkazy. Môžu to byť snímky obrazovky, upozornenia o zablokovaní účtu, prehľad jázd či komunikácia o odmietnutej odmene. Ako prvý krok odporúča obrátiť sa na platformu a požiadať o vysvetlenie. Pracovníkovi môžu pomôcť odbory, ktoré majú pri získavaní informácií o fungovaní platformy širšie možnosti než jednotlivec a zastupovať môžu aj živnostníkov.

O určení pracovnoprávneho vzťahu rozhoduje súd. Pri porušení pracovných práv môže pracovník podať podnet na inšpektorát práce. Otázky spracúvania osobných údajov a súvisiaceho algoritmického riadenia patria do pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov SR.

Mesarčík oceňuje, že zákon prináša ochranu, o ktorej sa v pracovných vzťahoch pred rokmi ani neuvažovalo. Jeho výhrada smeruje k tomu, koľko iniciatívy zostáva na samotnom pracovníkovi. „On sa musí sťažovať, on sa musí dopytovať, on musí podávať podnety, on to musí sledovať,“ hovorí. Pripraviť sa musia aj kontrolné orgány a súdy, ktoré budú pri spore musieť rozumieť aj tomu, ako aplikácia prideľuje prácu a či prostredníctvom algoritmu nevzniká vzťah nadriadenosti a podriadenosti.