Mikloško opísal chvíľu, keď ho „ovanula smrť“: Z takej skúsenosti niet návratu

Mikloško o momente, keď ho „ovanula smrť“: Z tejto skúsenosti sa už nedá vrátiť

František Mikloško v rozhovore pre podcast U Barboráka opísal, ako ho pred rokmi zasiahlo podozrenie na rakovinu pľúc. „Vystalo podozrenie, že to môže byť rakovina pľúc. Po takejto informácii sa ti poriadne zatrasie zem pod nohami,“ uviedol s tým, že na výsledky čakal tri týždne.

Mikloško pripomenul, že na rakovinu pľúc zomrela jeho mama. V čase, keď sa objavilo podozrenie, bol päť rokov ženatý. „Vedel som, že niečo sa končí a že končím. Bol to mimoriadne silný existenciálny zážitok,“ povedal.

Napokon sa ukázalo, že pľúca boli čisté. Skúsenosť však podľa jeho slov zmenila jeho vnímanie života. „Z tejto skúsenosti sa už nedá vrátiť späť. Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality,“ vyhlásil.

Dodal, že na smrť myslí ako na prirodzenú súčasť života, ktorá príde v okamihu, keď bude opäť čeliť vedomiu konečnosti. „Keď som mal vtedy 65 rokov, uvedomil som si, že som na smrť nebol celkom pripravený. Človek by si mal byť vedomý, že tá chvíľa príde, a vnútorným spôsobom sa s ňou vyrovnávať,“ uviedol.

Podľa Mikloška takáto konfrontácia mení rebríček hodnôt aj životné priority. „Kontrasty v živote človeka najviac vychovávajú. Až keď stratíte slobodu alebo zdravie, pochopíte ich obrovskú hodnotu. Ak po takejto skúsenosti dostanete roky navyše, prežívate obrovskú radosť a vďačnosť za život,“ povedal.

Za kľúč k pokojnému postaveniu sa pred tajomstvo smrti považuje vnútorné zmierenie. Pripomenul príbeh Dominika Tatarku, ktorého v závere života navštívil spolu s kňazom Antonom Srholcom. Srholec sa Tatarku podľa Mikloškových slov opýtal: „Dominik, ste zmierený so sebou, so životom aj s druhými?“

„Toto považujem za kľúč k tomu, aby sa človek mohol pokojne postaviť pred toto veľké tajomstvo. Znamená to prijať svoj život so všetkými chybami, omylmi a pádmi, nebyť v hodine pravdy vyvýšený a na nič sa nehrať. A rovnako kľúčové je byť zmierený s druhými ľuďmi a nenosiť v sebe nenávisť,“ uviedol Mikloško.

V rozhovore sa venoval aj tomu, ako sa smrť vytláča z verejného priestoru. Podľa jeho slov sa v Česku rozšírilo, že veľa ľudí nepochováva svojich blízkych – nechajú ich spáliť bez rozlúčky a ani si nevyzdvihnú urnu, len aby smrť vymazali zo svojho života. „Považujem to za dehumanizáciu a útek pred realitou,“ povedal.

Mikloško zároveň upozornil, že ak sa smrť vylúči, v životnom príbehu človeka zostane niečo podstatné nedokončené. „Aj deti by mali odmalička vedieť, ako vyzerá ľudský príbeh. Hoci rozumiem, že rodiny sa často nevládzu starať, z perspektívy zomierajúcich je odchod mimo blízkych veľmi bolestivý,“ dodal.

V rozhovore hovoril aj o politike. Návštevu ministra zahraničných vecí Juraja Blanára v Moskve a jeho stretnutie so Sergejom Lavrovom označil za škandalóznu. „Boli sme jediní z celého regiónu – nebol tam český minister ani Maďari. Týmto krokom strácame dôveru v Európskej únii aj u spojencov. Meno krajiny sa dá pokaziť za jednu noc, no jeho oprava trvá dlhé roky,“ uviedol.

K výsledkom komunálnych a župných volieb a k približne 100-tisíc hlasom pre extrém spojený s Milanom Mazurekom povedal, že podľa neho išlo o zmiešaných voličov Smeru a SNS, a nie výhradne voličov Mazureka. „Nepripisoval by som tomu nejakú strašnú vážnosť, hoci ten fenomén tu existuje,“ povedal.

Celkové výsledky komunálnych volieb však označil za povzbudivé, pretože v mestách podľa neho zvíťazili demokratické sily. „Mestá sú v prvej línii, určujú trend a vidiek sa pridáva pomalšie,“ dodal.

Na margo zmätku v opozícii pri organizácii zhromaždenia k 17. novembru uviedol, že v ňom vidí veľký hodnotový zmätok a spory. „Progresívne Slovensko chcelo vystupovať v úlohe lídra, čo mu nezazlievam, no otvorilo to tak široko, že to vyvolalo vnútorné konflikty,“ povedal.

Mikloško potvrdil, že 17. novembra sa zúčastní mítingu v Nitre. „Veľmi sa teším, že budem 17. novembra prvýkrát v mojom rodnom meste,“ uzavrel.