Žijeme dlhšie, no 10 rokov zdravia strácame: krvné testy to neodhalia
Žijeme dlhšie, ale strácame desať rokov zdravého života
Dvaja ľudia môžu mať na občianskom preukaze rovnaký počet rokov, a predsa žiť v úplne odlišných svetoch. Každý pozná aspoň jedného sedemdesiatnika, ktorý cez víkend behá po parku, a jeho rovesníka, ktorý má problém vstať z kresla. Dlhovekosť totiž neznamená iba žiť dlho, ale žiť dlho a kvalitne.
Dĺžka života verzus dĺžka zdravého života
Moderná medicína rozlišuje dva kľúčové pojmy. Dĺžka života je chronologický priebeh času od narodenia po smrť, teda koľko rokov máme na papieri. Dĺžka zdravého života vyjadruje, koľko z týchto rokov prežijeme v plnej funkčnej zdravotnej kondícii – bez bolesti a chronických ochorení.
Oficiálne je najdlhšia dĺžka ľudského života 122 rokov a rekord drží Francúzka Jeanne Calment, ktorá zomrela v roku 1997. Počas 20. storočia sa vďaka rozvoju medicíny priemerná dĺžka života takmer zdvojnásobila. Tento úspech však odhalil paradox: medicína nás dokáže udržať nažive desaťročia po vypuknutí choroby, ale často nedokáže zabrániť samotnej chorobe. Čím dlhšie žijeme, tým dlhšie sme chorí.
Kde strácame desať rokov zdravia
Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie na základe indexu HALE ukazujú rozdiel medzi počtom prežitých rokov a rokov strávených v plnom zdraví. Vo Švajčiarsku je očakávaná dĺžka života 83,8 roka, no v plnom zdraví prežijeme 71,2 roka, teda približne 12,6 roka s chronickým ochorením. V Poľsku je to 77,5 roka oproti 66,1 roka, v Srbsku 75,9 roka oproti 66 rokom, v Rumunsku 75,6 roka oproti 64,8 roka. Európsky priemer je 77,9 roka, z toho 66,7 roka v zdraví.
Štyria jazdci starnutia
Výskumy WHO a globálne štúdie označujú štyri hlavné skupiny chronických ochorení, ktoré sú zodpovedné za viac ako 80 percent straty zdravej dĺžky života, pohyblivosti a nezávislosti v starobe. Ide o kardiovaskulárne ochorenia, ako infarkt, mozgová príhoda a ateroskleróza, rakovinu, neurodegeneratívne ochorenia vrátane Alzheimerovej choroby a metabolickú dysfunkciu, do ktorej patrí inzulínová rezistencia a cukrovka 2. typu.
Žiadna z týchto porúch sa nevyvinie zo dňa na deň. Všetky začínajú nenápadne, 10 až 15 rokov predtým, než štandardné laboratórne testy ukážu prvé zvýšené hodnoty alebo sa objavia viditeľné príznaky.
Krvné markery s predstihom až desať rokov
Štandardná prehliadka meria základné parametre, ako glukózu nalačno alebo celkový cholesterol. Tie však posúvajú hranice normálu až do momentu, kým orgány nedôjdu k zlyhaniu. Medicína dlhovekosti sa preto zameriava na tri kľúčové ukazovatele.
Inzulín nalačno je včasný metabolický poplach. Pankreas roky vylučuje veľké množstvo inzulínu, aby hladina cukru na papieri vyzerala ideálne. Zvýšená hladina inzulínu sa podľa výskumu objavuje 10 až 15 rokov predtým, ako hladina glukózy prudko stúpne a je stanovená diagnóza cukrovky.
Apolipoproteín B počíta presný počet častíc, ktoré poškodzujú krvné cievy. Podľa usmernení Americkej kardiologickej spoločnosti je presnejším ukazovateľom kardiovaskulárneho rizika ako klasický LDL cholesterol, keďže človek môže mať normálny cholesterol, ale vysoký počet častíc ApoB vytvárajúcich plaky v tepnách.
HbA1c ukazuje priemernú hladinu cukru za posledné tri mesiace. hs-CRP na rozdiel od bežného CRP detekuje tichý chronický zápal, ktorý v priebehu rokov poškodzuje tkanivá a urýchľuje biologické starnutie.
Ako vyzerajú premeškané roky
Prvých desať rokov je telo vystavené mimoriadnej záťaži. Hladina inzulínu je zvýšená, usadzujú sa častice ApoB, ale hladina cukru v krvi je v poriadku a vyšetrenie hlási normálne výsledky. Po desiatich rokoch začínajú slinivka a cievy zlyhávať, telo stráca schopnosť kompenzovať zmeny a objavujú sa prvé príznaky inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.
Podľa WHO je až 80 percent predčasných kardiovaskulárnych ochorení, mozgových príhod a cukrovky 2. typu možné predísť včasným odhalením metabolických zmien a úpravou každodenných návykov. Pri ďalšej preventívnej prehliadke sa preto oplatí zvážiť rozšírenie štandardného krvného vyšetrenia o inzulín nalačno, ApoB a hs-CRP.
