Obavy predajcov z vianočných trhov: Daniari tvrdia, že eKasu nepotrebujú, má to však háčik
Finančná správa reaguje na obavy predajcov: eKasu nepotrebujú, má to však háčik
Správa o tom, že tradičné vianočné trhy v Lišove sa tento rok pre strach dedinčanov neuskutočnia, vyvolala vlnu pobúrenia. Finančná správa sa snaží situáciu upokojiť, sankcie za porušenie daňových povinností vraj predajcom takmer nehrozia. Ôsmy ročník tradičných vianočných trhov, ktorý sa mal uskutočniť 19. decembra 2026, totiž organizátori s ťažkým srdcom zrušili.
Dôvodom nebol nezáujem návštevníkov, ale zúfalstvo a obavy samotných predajcov – starších ľudí a remeselníkov, ktorí mali obavy predávať vlastnoručne vyrobené či vypestované výrobky. Nevedeli totiž, aké podnikateľské, daňové, odvodové a technicko-evidenčné povinnosti sa ich vlastne týkajú. Báli sa, že im budú chýbať potrebné povolenia či iné náležitosti a kontrolóri im naparia likvidačnú sankciu.
Finančná správa sa po zverejnení informácií o konci tradičnej akcie v Lišove snaží paniku rozptýliť. Podľa úradníkov sa povinnosť používať pokladnicu eKasa (či jej virtuálnu verziu VRP) vzťahuje výlučne na osoby s podnikateľským oprávnením alebo na tých, ktorí vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť.
Oslobodenie do 500 eur a žiadna registrácia
Hovorca Finančnej správy Daniel Kováč vysvetľuje, že príjmy z príležitostnej činnosti sú pri splnení podmienok oslobodené od dane z príjmov do hranice 500 eur ročne. Pokiaľ predajca predá na jednorazovom trhu svoje výrobky a nezarobí viac ako 500 eur, nemusí sa registrovať na daňovom úrade a nevzniká mu povinnosť vlastniť ani používať pokladnicu eKasa. Finančná správa ubezpečuje, že za takýchto okolností nemožno voči predajcovi vyvodzovať sankčnú zodpovednosť len preto, že nemá eKasu.
Daniari rovnako pripomínajú úľavy pre záhradkárov. Predajca, ktorý predáva na trhu vlastné nespracované ovocie, zeleninu či kvety menej ako 30 dní v roku, nepotrebuje živnosť, status roľníka (SHR) a ani eKasu.
Kde sa končí koníček a začína neoprávnené podnikanie?
Hoci sa daniari snažia situáciu upokojiť, sami vo svojom stanovisku priznávajú to, čoho sa malí predajcovia v praxi najviac boja. Pri kontrole totiž nestačí len čestné slovo, že ide o nevinný príležitostný predaj. Inšpektori na mieste preverujú pravidelnosť a sústavnosť predaja, objem a rozsah tovaru či to, či človek aktívne nehľadá zákazníkov na internete.
Ak kontrolór nadobudne podozrenie, že nejde o náhodný predaj, ale o systematickú činnosť s cieľom zisku, prípad okamžite posunie živnostenskému úradu ako podozrenie z neoprávneného podnikania. Na túto tenkú hranicu upozorňuje aj daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Ak niekto predáva svoje výrobky hoci za zanedbateľné sumy, ale robí to opakovane – napríklad trikrát do roka na rôznych jarmokoch –, zákon to už môže vnímať ako podnikanie, pri ktorom absencia živnosti a evidencie tržieb znamená porušenie legislatívy.
Väčším problémom je hygiena
Daňové povinnosti však nie sú to jediné, čo predajcov trápi. Trhovníci v Lišove poukazujú na celodenný tlak kontrolných orgánov. Organizátor akcie a predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský tvrdí, že štátne orgány úplne stratili zmysel pre primeranosť: „Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly – celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena – je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ povedal.
Oprávnenosť týchto obáv potvrdzuje aj Finančná správa. Ak by chcela babička na trhu okrem ponožiek ponúknuť napríklad domáce medovníky, do hry vstupuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Slovenská legislatíva totiž nepripúšťa predaj potravín upečených v bežnej domácej kuchyni bez schválenia prevádzky, zdravotného preukazu či hygienických noriem stánku. Rovnako Slovenská obchodná inšpekcia stráži označovanie cien, materiálového zloženia textilu či bezpečnosť výrobkov.
Tradície pochované pod paragrafmi
Aj keď štát v reakcii na zrušenú vianočnú akciu zdôrazňuje, že za pletené ponožky nikomu pokuta z daňového úradu nehrozí, legislatívny chaos v praxi dosiahol svoje. Niektoré obavy dôchodcov a ďalších predajcov síce možno nie sú na mieste, avšak Dvorský tvrdí, že dôchodcovia či ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí si chcú pred sviatkami privyrobiť pár eur, si nedokážu všetky tieto pravidlá naštudovať a pripraviť sa na ne.
„Naozaj sme sa dostali do štádia, keď sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh?“ pýta sa organizátor. Podľa jeho slov sa podobný scenár odohráva naprieč celým regiónom. „Trvalo nám roky týchto ľudí motivovať, zapájať a vysvetľovať im, že to nie je o peniazoch, ale o stretnutí. Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzatvára sklamane Jakub Dvorský.
