Záchranár čelil ďalšiemu napadnutiu: udreli ho do tváre a pohryzli

Záchranár opisuje ďalší útok na zdravotníka: úder do tváre i hryzenie

Memorandum o ochrane zdravotníkov, ktoré podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, označil záchranár Matej Karlák za teatrálne gesto. Panické tlačidlo v sanitke podľa neho záchranárom v teréne nepomôže.

Pár dní pred podpisom memoranda sa odohral ďalší, dovtedy nemedializovaný útok pacienta pod vplyvom omamných látok na zdravotníka. Pacient nečakane udrel Karlákovho kolegu päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Keď sa Karlák pokúsil kolegovi pomôcť, agresor ho začal hrýzť do ruky.

Incident sa podľa Karláka do médií ani pred políciu nedostal preto, že posádka nemá kapacitu hlásiť všetky menšie útoky a vyhrážky. Záchranári podľa neho potrebujú iné bezpečnostné opatrenia ako zdravotníci v nemocnici, pretože navštevujú cudzie domovy alebo nevedomky vstupujú na miesta vrážd. Za trinásť rokov praxe sa mnohokrát bál o svoj život.

Memorandum ministrov im nepomôže

Karlák vníma memorandum ako reakciu na tlak verejnosti. Upozornil, že záchranári v teréne čelia iným problémom ako zdravotníci v nemocnici a z opatrení v memorande vypadli. Panické tlačidlo napojené na bezpečnostnú službu či zložky je pre posádky v pohybe podľa neho nereálne, keďže vstupujú do neznámych a rizikových situácií.

Záchranári na mieste vraždy

Záchranári sú podľa Karláka neustále slovne napádaní a čelia vyhrážkam smrťou. Problém vidí aj v tom, že na uniformách musia nosiť menovky, čo ľuďom uľahčuje ich vyhľadanie. Operátorovi navyše nahlasovateľ nemusí povedať pravdu, čo sa stalo. Ako príklad uviedol výjazd k poraneniu krku, kde posádka našla človeka s masívnym krvácaním a zranenia ukazovali, že ho pravdepodobne niekto bodol do krku.

Spomenul aj prípad bezvedomia u ľudí bez domova, keď partner ošetrovanej ženy vytiahol na záchranárov zbraň. Ak operačné stredisko vopred vie, že ide o útok nožom alebo streľbu, snaží sa spolu so záchranármi vyslať aj políciu. Ak posádka príde na miesto prvá a to nie je bezpečné, nemala by zo sanitky vôbec vychádzať.

Záchranár tajne volal políciu

Karlák opísal aj prípad, keď ich nad ránom privolali k mužovi, ktorý tvrdil, že pred sebou našiel krvavého človeka. Muž pri plechu krájal zemiaky a stále držal v ruke nožík. Karlák zachoval pokoj, povedal mu, že ide zavolať ďalšiu posádku, a von privolal políciu, kým kolega udržiaval s mužom očný kontakt.

Pri práci sa drží zásad: bez polície nevstupuje na nezabezpečené miesto, kde môže byť útočník, dbá na to, aby za ním nikto nezamkol dvere, pri agresívnych ľuďoch si udržiava odstup a neotáča sa im chrbtom. K napadnutému človeku pristupuje tak, aby ho videl spredu, pretože osoba v zmenenom stave vedomia by mohla dotyk zozadu považovať za pokračovanie útoku.

Ďalší útok na zdravotníka

Na otázku, či záchranárov niekedy napadli, Karlák uviedol, že niekoľkokrát. Ako príklad spomenul útok z 21. októbra v nemocnici v Ružinove, kde pacienta pod vplyvom drog napadol jeho kolegu priamo na centrálnom príjme pod kamerami. Pacient ho udrel päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Keď ho pacient opľul, Karlák mu chytil ústa a pacient ho začal hrýzť do rukavice. Po incidente pokračovali v službe.

Takéto prípady sa podľa neho medializujú len vtedy, ak záchranár skončí práceneschopný alebo s trvalými následkami. Zisťoval, či zamestnávateľ vedie štatistiky napadnutí, no nemá ich. Nevedú ich ani iní poskytovatelia a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby ich neeviduje, keďže posádky nie sú jeho priamymi zamestnancami. Ak človek dostane facku bez zlomenín či práceneschopnosti, polícia incident vyhodnotí len ako priestupok a udelí pokutu.

Chcel by status verejného činiteľa

Zdravotníci na Slovensku majú status chránenej osoby, no podľa Karláka to nepomohlo a útoky sa za posledných päť či šesť rokov zintenzívnili. Žiadal by pre zdravotníkov status verejného činiteľa, ako je to napríklad v Spojenom kráľovstve, kde útok na nich prináša výrazne vyššiu trestnú sadzbu.

Rizikové podľa neho nie sú futbalové zápasy, kde býva masívna prítomnosť policajných zložiek a za trinásť rokov sa mu tam nestalo, aby ho niekto napadol. Problémom sú podľa neho problémové piatkové a sobotňajšie večery v centre mesta, veľké festivaly a masové hromadné podujatia. Pracovná skupina zriadená memorandumom podľa neho v realite narazí na akútny nedostatok policajtov.

Ako konkrétne riešenia navrhuje, aby mala posádka pri výjazde poznámku, že pacient bol už v minulosti agresívny, kamery v sanitkách a na uniformách, ochranné vesty a legálne obranné prostriedky, ako paralyzér alebo kaser. Reakčný čas polície býva podľa neho často 10 až 15 minút a záchranár je na mieste úplne sám.