Atentát na Heydricha: zaplatili Lidice? Historik varuje pred osudom Česka

Atentát na Heydricha: Odveta, ktorá zmenila dejiny

Likvidácia Reinharda Heydricha, jedného z najobávanejších architektov holokaustu, patrí medzi najvýznamnejšie akcie protinacistického odboja počas druhej svetovej vojny. Operácia Anthropoid, na ktorej sa podieľali československí parašutisti Jozef Gabčík a Ján Kubiš, však dodnes vyvoláva otázky o svojej cene. Nacistická odveta bola brutálna – vyhladenie obcí Lidice a Ležáky a tisíce popravených.

Historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi, priblížil v podcaste Bez obalu s Braňom Dobšinským osobnosť muža, ktorý stál na čele operácie. Gabčík bol podľa neho vojak z povolania s hlbokým vzťahom k armáde, ktorý neprijal rozbitie Československa na konci 30. rokov a rozhodol sa bojovať za jeho obnovu. Prešiel cez Poľsko aj Francúzsko, kde sa aktívne zúčastnil bojov, a napriek nepriaznivej situácii po porážke Francúzska v lete 1940 odišiel do Veľkej Británie.

Posch zdôrazňuje, že Gabčíkov príbeh nie je len o záverečnom atentáte, ale o celom živote zahraničného vojaka a odbojára. „Atentát a záverečná samovražda v krypte bola pomyselná bodka – Gestapu nedopriali víťazstvo ani v posledných sekundách,“ uviedol historik. Gabčík podľa neho nebol typom poslušného vojaka, ale skôr búrlivákom s prirodzenými veliteľskými kvalitami. Na špeciálnu operáciu bolo podľa Poscha potrebné samostatného a kreatívneho človeka schopného pohotovo reagovať.

Otázka, či atentát stál za následný krvavý teror, zostáva podľa historika jednou z najťažších morálnych dilem našich moderných dejín. Posch však tvrdí, že bez atentátu by sa zrejme celé Česko premenilo na jedny veľké Ležáky a Lidice. Pripomína, že Heydrich mal neobmedzenú moc nad Protektorátom, bol pravou rukou Heinricha Himmlera a hlavným architektom holokaustu z konferencie vo Wannsee. Mal plán na povojnové vyvraždenie, germanizáciu, sterilizáciu a zotročenie českého národa.

Atentát podľa Poscha treba vnímať aj ako reakciu na krvavý teror, ktorý Heydrich rozpútal po príchode do Prahy v septembri 1941. Šéf československej spravodajskej služby František Moravec vtedy vyhlásil: „Musíme ukázať, že vraciame ranu za ranu.“ Tvrdenie, že bez atentátu by nebolo útokov na domáci odboj, označil historik za falošnú premisu a presúvanie zodpovednosti z nacistických páchateľov na československý odboj. Masové zatýkanie podľa neho prebiehalo už od roku 1939.

Posch tiež upozornil, že Lidice nemali na Anthropoid žiadne prepojenie – Gestapo tápalo a potrebovalo demonštrovať odstrašujúci čin. Zastrašovanie však vyvolalo vo svete opačný efekt, v USA pomenovávali dievčatá menom Lidice a v Británii vzniklo hnutie Lidice shall live. „Je paradoxné, že kým vo svete to zdvihlo vlnu solidarity, u nás musíme ešte aj dnes vysvetľovať, že zodpovednosť nesie nacistický režim, a nie prezident Edvard Beneš či domáci odboj,“ dodal historik.

Hitler podľa Poscha po smrti Heydricha žiadal popravu 10 000 Čechov či zbombardovanie Prahy, Karl Hermann Frank ho však krotil, pretože Nemecko nevyhnutne potrebovalo fungujúce české fabriky a železnice pre východný front. Samotný priebeh atentátu z 27. mája 1942 podľa historika ukazuje, akú úlohu v dejinách hrá náhoda. Heydricha nezabil samopal Sten ani výbuch, ale infekcia zo znečisteného čalúnenia sedadla a fakt, že vtedy nebol dostupný penicilín.

Čo sa týka domáceho odboja, bez neho by sa Anthropoid podľa Poscha nikdy neuskutočnil. Kľúčovú úlohu zohralo sokolské hnutie a ľudia ako Ján Zelenka-Hajský. Historik tiež pripomenul osobnú tragédiu Karla Čurdu, ktorý výsadkárov zradil. Čurdu vníma chronologicky – do júna 1942 konal ako vojak a jeho zrada bola výsledkom neľudského psychologického tlaku Gestapa, ktoré sa vyhrážalo vyvraždením celých rodín. „Riskovať vlastný život je jedna vec, no vystaviť smrti svoje najbližšie príbuzenstvo je obrovský tlak, pod ktorým sa zlomil,“ uviedol Posch.

Ako hlavný dejinný dôsledok likvidácie Heydricha historik označil skutočnosť, že Veľká Británia aj Francúzsko v lete 1942 oficiálne odvolali svoje podpisy pod Mníchovskou dohodou a garantovali obnovu Československa v predmníchovských hraniciach. S termínom atentát podľa neho nie je problém – Heydrich bol vysoký nacistický predstaviteľ a absolútne legitímny vojenský cieľ. Akcia bola naplánovaná tak, že okrem neho a šoféra nemali zahynúť žiadni civilisti.

Na otázku, prečo nacisti vyvraždili Kubišovu rodinu v Protektoráte, kým Gabčíkova rodina na Slovensku prežila, Posch vysvetlil rozdiel v politike Nemecka voči jednotlivým územiam. V Protektoráte potrebovali nastoliť neľudský teror a pacifikáciu, na Slovensku Tisov ľudácky režim horlivo kolaboroval a Nemecko nemalo dôvod zasahovať silou proti vlastnému satelitu.

Odkaz Jozefa Gabčíka a celého protinacistického odboja je podľa historika jasný: „Za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.“