Pellegrini si chce posilniť moc, už nejde len o Kuffu
Už nejde len o Filipa Kuffu. Peter Pellegrini si chce posilniť svoju moc
Prezident môže urobiť našej ústave takmer až historickú službu. No nemusí ísť iba o hľadanie alibi, aby mohol vymenovať Kuffu a neniesol za to politickú zodpovednosť. Pri riešení situácie s nomináciou Filipa Kuffu mal Peter Pellegrini tri zlé možnosti: vymenovať ho za ministra životného prostredia a poprieť všetky výhrady, alebo ho nevymenovať a vystaviť sa riziku porušenia ústavy, prípadne čakať na nový návrh od Roberta Fica, ktorý nepríde, a neurobiť nič.
Pellegrini sa však snaží presvedčiť, že nie je ničia podržtaška, a tak si vybral štvrté možné riešenie. Prezident ním buď splní túžby niekoľkých generácií ústavných právnikov, alebo celý bizarný dej ešte viac zamotá.
Ego opreté o 1,4 milióna hlasov
„Som presvedčený, že prezident Slovenskej republiky ako priamo volený najvyšší ústavný činiteľ nemá byť v týchto otázkach len poštárom, ktorý orazítkuje akýkoľvek návrh predsedu vlády,“ vyhlásil Pellegrini a pripomenul, že má silnejší mandát ako všetky strany vládnej koalície dokopy. „Vyžadovať od prezidenta bezmyšlienkové vymenovanie navrhovaného kandidáta za člena vlády by znamenalo vyžadovať výkon mandátu prezidenta čisto len strojovo,“ povedal prezident.
Fico na oficiálny list prezidenta odpovedal len cez sociálne siete a v podstate mu odkázal, že ho nemusí počúvať a dôležité je len to, čo chce Andrej Danko. Zo zásterky na nevymenovanie Kuffu sa tak stal skutočný spor, dokonca už aj v ústavnej rovine.
Vyrobil ďalší hlavolam
Pellegrini sa rozhodol požiadať Ústavný súd, aby v konaní o výklade ústavy stanovil rámec pre prezidenta pri sporoch medzi prezidentom a predsedom vlády pri menovaní členov vlády. Podľa emeritného predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka ide o spor medzi predsedom vlády, ktorý podáva návrh, a prezidentom, ktorý o ňom rozhoduje. Predseda vlády a hlava štátu sa však nemôžu stať účastníkmi sporu o výklad ústavy; spor by musel prebiehať medzi prezidentom a vládou, nie jej predsedom.
Vincent Bujňák z Univerzity Komenského ešte po prvom prezidentovom vyhlásení tvrdil, že od roku 1993 sa táto téma neustále vracia a teraz je ideálna príležitosť, aby sa dostala na Ústavný súd. Bujňák však čakal, že konanie iniciuje vláda. Prezident sa nemôže Ústavného súdu len tak opýtať, čo má robiť. Podanie tak možno nič nevyrieši a len vytvorí ďalší hlavolam.
Chce si rozšíriť právomoci
Ak by Ústavný súd návrh prijal, bolo by to najlepšie možné riešenie. Pellegrini navrhuje, aby súd skonštatoval, že prezident môže kandidáta nevymenovať aj z dôvodov závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu. Žiada teda to isté, čo Ústavný súd v roku 2012 umožnil prezidentovi pri odmietnutí vymenovania generálneho prokurátora, keď Ivan Gašparovič nevymenoval Jozefa Čentéša. Ak by to súd dovolil aj teraz, otvorilo by to dvere neustálym sporom medzi prezidentom a premiérom o vymenovanie ktoréhokoľvek ministra.
Radšej strpieť Kuffu
Gašparovič vtedy pomohol Robertovi Ficovi – Čentéša nevymenoval tak dlho, až sa zmenila vláda a Smer si zvolil vlastného kandidáta. Keď senát Ústavného súdu v decembri 2014 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove práva, skonštatoval, že nemôže pripustiť zmenu identity ústavy faktickou cestou, teda extenzívnou interpretáciou nezlučiteľnou s jej podstatnými náležitosťami. Ak by súd prezidentovi vyhovel, fakticky by rozšíril jeho právomoci bez zmeny ústavy.
Bude to znieť kacírsky, ale azda by bolo lepšie, ak by mu prikázal Filipa Kuffu vymenovať. Radšej necelý rok strpieť jedného Kuffu, než navždy riskovať prezidentov, ktorí sa budú môcť k ministrom správať ako Gašparovič k Čentéšovi. Ústavný súd však nesmie hľadieť na mená a musí nájsť všeobecne platné pravidlo. Je to právna, politická a morálna dilema, ktorá nemá jednoznačne správne riešenie.
